Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) išlo o jeden z najkomplikovanejších diaľničných projektov na Slovensku. V Nedeľu 21. júna boli motoristom odovzdané zvyšné tri vetvy križovatky D1/D4. Tým sa dokončila aktuálne najvýznamnejšia investícia do cestnej infraštruktúry na západnom Slovensku.
„Už dnes D1/D4 napomáha riešiť dopravnú situáciu v hlavnom meste. Tranzitná doprava je presmerovaná cez obchvat, čo významným spôsobom odbremeňuje lokalitu Prístavného mosta. Pre ilustráciu, hneď po prepojení D1 a D4 sa Prístavnému mostu vyhlo cez 2 100 kamiónov denne,“ povedal Jozef Ráž, minister dopravy. Pričom podľa jeho slov zákaz tranzitu ťažkých nákladných vozidiel cez Prístavný most pravidelne kontroluje polícia.
Presmerovaná doprava z D1 pomôže Bratislave
Spustenie všetkých vetiev má ešte viac odbremeniť hlavné mesto od automobilovej dopravy. Doprava sa bude môcť vo významnej miere rozptýliť ešte pred samotným hlavným mestom. Časť vozidiel, ktoré smerujú do alebo z hlavného mesta, sa totiž bude môcť vyhnúť Zlatým Pieskom. Pritom lokalita ešte pred dvoma rokmi slúžila ako jediný vstupný bod do Bratislavy z východnej strany.
„Na Zlatých Pieskoch tak vznikal prirodzený lievik. Stretávala sa tu celá doprava nielen z D1, ale aj z takzvanej Starej Seneckej cesty. Fakt, že sa časť dopravy rozptýli už pred vstupom do Bratislavy významne napomôže ako nadregionálnej, tak aj lokálnej doprave,“ pripomenul generálny riaditeľ NDS Filip Macháček.
Zvýšenú mieru využívania obchvatu potvrdzujú aktuálne čísla intenzít. Za dva roky stúplo využívanie obchvatu rádovo v desiatkach percent. Napríklad počas tohtoročného marca bol evidovaný nárast dopravy na obchvate od 60 až po 100 % v porovnaní s marcom 2024, teda v čase pred prepojením prvých vetiev medzi D1 a D4.
„Komplexná križovatka D1/D4 nie je len o tonách betónu a kilometroch nového asfaltu. Ide o úsporu času, vyššiu plynulosť dopravy a zvýšenie bezpečnosti, ktoré prináša nielen obyvateľom hlavného mesta, ale aj vodičom z celého Slovenska. Vďaka úzkej spolupráci s investorom a profesionalite slovenských dodávateľov sa nám podarilo zvládnuť výstavbu tohto kľúčového dopravného uzla v plnej prevádzke. Ukázali sme, že dokážeme úspešne realizovať významné projekty aj na Slovensku,“ doplnil Artur Popko, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Budimex SA.
S modernizáciou sa vrátila aj socha Kontakty mieru
Súčasťou odovzdania križovatky D1/D4 je aj návrat sochy – Kontakty mieru, ktorá dlhé roky vítala návštevníkov Bratislavy. Diaľničiari ju osadili na nové miesto. Šestnásťmetrové umelecké dielo, ktoré bolo zreštaurované pod vedením akademického sochára, je dnes umiestené v lokalite Zlaté piesky.
V sumári NDS uvádza, že práce na križovatke D1/D4 a na rekonštrukcii D1 pri Bratislave odštartovali koncom roka 2022. Prvé mesiace prebiehalo projektovanie, výruby, prípravné práce a archeologický prieskum. Stavebné mechanizmy plnohodnotne nastúpili na stavbu v roku 2024. Od tej doby vzniklo celkovo viac ako 160 stavebných objektov, osem nových diaľničných prepojení a zrekonštruovalo sa takmer päť kilometrov pôvodnej diaľnice D1.
V novembri 2024 sa prvýkrát prepojila diaľnica D4 s diaľnicou D1 vetvou na Trnavu, o týždeň neskôr sa otvorila vetva z Trnavy na Raču. Začiatkom roka 2025 nasledovalo spustenie dopravy po obchádzkových trasách a začatie stavebných prác na hlavnom ťahu diaľnice D1. V júni 2025 bolo otvorenie druhej najdôležitejšej vetvy – z D1 na D4 v smere z Trnavy na Jarovce, ktorou sme umožnili zaviesť zákaz tranzitnej dopravy cez vyťažený Prístavný most. Následne pribúdali motoristom ďalšie vetvy – z Bratislavy na Jarovce, v máji tohto roka pribudla vetva Rača – Trnava. O pár hodín dostanú motoristi k dispozícii zvyšné tri vetvy: Bratislava- Rača, Rača – Bratislava a Jarovce – Bratislava.
Celý projekt ukázal mizerný manažment štátu
Obchvat D4/R7 (stavaný španielskym konzorciom Zero Bypass) bol však kompletne hotový už v roku 2021. Chýbalo však prepojenie s diaľnicou D1. Štát totiž roky meškal s vyhlásením tendra na križovatku D1/D4. Súťaže sa rušili, odkladali a menili sa koncepcie. Výsledkom bolo, že poľský Budimex nastúpil až koncom roka 2022.
Minimálne dva roky meškania teda idú na vrub štátneho manažmentu, ktorý nedokázal skoordinovať dva projekty. Budimex totiž nedostal do ruky hotové stavebné povolenia a realizačné projekty. Firma strávila rok prekresľovaním starých plánov, byrokraciou, schvaľovaním a riešením prekládok sietí. Tento proces na seba mohol prevziať štát a projekt by tak bol dokončený skôr.
Zaujímavosťou bola technologická vyspelosť, ktorá bola potrebná na uskutočnenie a dokončenie projektu. Bolo totiž treba rozšíriť a zdvihnúť diaľnicu D1 za plnej prevádzky o niekoľko metrov nahor, aby popod ňu mohla prejsť D4. Najksôr museli byť postavené náhradné dočasné diaľnice okolo D1, na ktoré sa presmerovali tisícky áut denne. Následne starú D1 zdemolovali a postavili ju nanovo, vyššiu. Križovatka navyše leží v mieste, kde sa krížia magistrálne plynovody, ropovod, optické káble a vysoké napätie.
