Začiatkom júla zdražel benzín o 2,1 centu na liter, nafta skokovo o 8,1 centu na liter. Za nárastom stojí ďalšia eskalácia na Blízkom východe, ktorá však tento týždeň naplno zasiahla aj Červené more, doteraz hlavnú záložnú trasu, cez ktorú Saudská Arábia obchádzala obmedzenia v Hormuzskom prielive.
V pondelok (13. júla) skončila ropa Brent na cene 83,30 dolára za barel. V utorok cena ďalej rástla na 84,73 dolára a tento trend pokračoval až do štvrtka ,kedy prišiel mierny pokles na 84,23 dolára. V piatok však prišla druhá vlna rastu a cena vystrelila na 88,10 dolára a opakoval sa podobný scenár: zdražovanie až na aktuálnych 95,47 dolára. Následne sa Brent pohyboval v pásme 94 až 95 dolárov. Od minulého pondelka tak zdražel približne o 14 %.
Dve samostatné udalosti, dve vlny zdražovania
Prvú vlnu stúpania cien vyvolalo obnovenie otvorených bojov medzi Spojenými štátmi a Iránom a pondelkové oznámenie Donalda Trumpa, že USA znovu zavádzajú blokádu iránskej lodnej dopravy. Trump zároveň požadoval 25 %-ný poplatok za ochranu všetkého nákladu prechádzajúceho Hormuzským prielivom. O deň neskôr od poplatku ustúpil a oznámil, že ho nahradí obchodnými a investičnými dohodami so štátmi Perzského zálivu. Prieliv zároveň označil za otvorený všetkým lodiam okrem iránskych. „Cena ropy po tomto vyhlásení krátko klesla, no rýchlo sa vrátila nahor po tom, čo iránske strely zasiahli dva tankery zo Spojených arabských emirátov. Kým poplatok zmizol počas jediného dňa, riziko pre lodnú dopravu nie,“ vysvetľuje Jaroslav Ton, CEO spoločnosti Malcom Finance.
Druhá vlna začala v piatok a pre trh bola ešte náročnejšia. Irán požiadal jemenských Húsíov, aby boli pripravení obmedziť dopravu v Červenom mori, ak Spojené štáty zaútočia na iránsku energetickú infraštruktúru. Húsíovia v pondelok oznámili námornú blokádu Saudskej Arábie a varovali dopravcov pred využívaním saudských prístavov. V utorok sa tri tankery so saudskou ropou určenou pre Čínu a Indiu otočili v Červenom mori a zamierili späť k Suezskému prieplavu, aby sa vyhli pobrežiu Jemenu.
Prečo je Červené more kľúčové
Saudská Arábia v júli vyvážala cez červenomorský prístav Janbú približne tri štvrtiny svojho vývozu ropy a kondenzátov. Táto trasa nahrádzala značnú časť dopravy obmedzenej v Hormuzskom prielive. Červené more teda je hlavnou záložnou cestou, na ktorú sa Saudská Arábia počas konfliktu presunula. Trh teraz oceňuje riziko, že môžu byť súčasne narušené obe hlavné námorné cesty z regiónu.
Ropa pritom na svetovom trhu úplne nedošla. „Fyzické dodávky pre okamžitý nákup sú stále dostupné a americké štatistiky v posledných týždňoch striedavo ukazujú rast aj pokles zásob. Zmenšuje sa však rezerva, ktorá tlmila prvé mesiace konfliktu. Krajiny Medzinárodnej energetickej agentúry v marci oznámili uvoľnenie rekordných 400 miliónov barelov z núdzových zásob,“ vysvetľuje Jaroslav Ton.
Podľa aktuálnych údajov už bolo vyčerpaných približne 290 miliónov barelov, teda takmer tri štvrtiny plánovaného objemu. Členské krajiny IEA pritom stále držia viac než miliardu barelov vládou kontrolovaných núdzových zásob. Rezervy teda nedošli, no podstatná časť objemu, ktorý mal priebežne tlmiť výpadky dodávok, už na trh vstúpila. Ďalšiu eskaláciu preto bude mať trh čím tlmiť kratší čas než na jar.
Nafta zdražuje viac ako ropa
Pre dopravcov je ešte dôležitejšia situácia na trhu s naftou. Námorný vývoz ropných produktov z Ruska sa v prvej polovici júla oproti prvej polovici júna znížil približne na polovicu. Vývoz motorovej nafty a plynového oleja klesol o viac než šesťdesiat percent na 0,4 milióna ton. Dôvodom sú nižšie výkony rafinérií po ukrajinských útokoch a ruský zákaz vývozu nafty, ktorý má chrániť domáci trh.
„Výpadok ruských produktov prišiel v chvíli, keď zásoby nafty a ďalších stredných destilátov zostávajú nízke a rafinérie v Európe aj v USA už pracujú takmer naplno. Európska rafinérska marža na naftu dosiahla rekordných 66,25 dolára za barel. Americký crack spread 3-2-1, ktorý zachytáva rozdiel medzi cenou ropy a výsledných produktov, sa priblížil rekordným 70 dolárom. V Ázii marže na výrobu plynového oleja a leteckého paliva prekročili 65 dolárov za barel, zatiaľ čo pred začiatkom konfliktu sa pohybovali tesne nad dvadsiatimi dolármi,“ hovorí CEO Malcom Finance.
Nafta preto nezdražuje iba kvôli drahšiemu Brentu. Zdražuje aj preto, že kapacita na jej výrobu a množstvo dostupného produktu nerastú rovnako rýchlo ako dopyt. Rafinérie môžu vďaka rekordným maržiam vyrábať naplno, veľký priestor na ďalšie zvýšenie produkcie však nemajú.
Čína ako premenná na oboch stranách
Čiastočnou protiváhou zostáva Čína. V júni znížila dovoz ropy medziročne o 41,3 percenta na 7,12 milióna barelov denne – najnižší objem od októbra 2016. Tým výrazne obmedzila tlak na globálny trh a pomohla zabrániť ešte prudšiemu rastu ceny. „Čínske rafinérie súčasne obmedzili výrobu a vývoz hotových palív, čím naopak prispeli k napätiu na trhu s naftou a ďalšími produktmi,“ vysvetľuje Jaroslav Ton.
Ďalší postup Pekingu preto môže pôsobiť oboma smermi. Ak čínske rafinérie využijú vysoké marže a zvýšia výrobu a vývoz palív, môžu časti svetového trhu uľaviť. Budú na to však potrebovať viac ropy. Pri cene Brentu okolo 95 dolárov môžu naopak nové nákupy ceny znovu vytlačiť nahor. Čína tak môže pomôcť trhu s hotovými produktmi, zároveň však vytvoriť ďalší dopyt po surovej rope.
Čo to znamená pre spotrebiteľov
Pre nákladové kalkulácie preto nestačí sledovať samotný Brent. Do ceny nafty teraz súčasne vstupuje drahšia ropa, rekordné rafinérske marže a obmedzený ruský vývoz. Palivová doložka naviazaná iba na cenu ropy nemusí tento pohyb zachytiť presne, pretože časť zdraženia vzniká až medzi barelom ropy a hotovou naftou.
Trumpov dvadsaťpercentný poplatok vydržal jediný deň. Podstatnejší problém zostal: cez Hormuz teraz preplávava len minimum veľkých tankerov a alternatívna cesta cez Červené more už tiež nie je považovaná za bezpečnú. Kým sa neobnoví spoľahlivá doprava a ponuka hotových palív, prípadný pokles Brentu sa do ceny nafty nemusí preniesť rovnako rýchlo ani v rovnakom rozsahu.
