Slovenskí dopravcovia si pri jazdách do zahraničia tento rok priplatia. Väčšina susedných krajín upravila sadzby mýta, pričom kombinácia valorizácie, rozširovania spoplatnených úsekov a započítania CO₂ komponentu tlačí ceny nahor. Najvýraznejší percentuálny nárast pritom zaznamenalo Poľsko, kde sadzby za mýto vzrástli o desiatky percent.
Podľa Ivany Lang zo spoločnosti Eurowag ide o trend, ktorý sleduje viacero cieľov: rozšírenie siete spoplatnených komunikácií, zohľadnenie emisií CO₂ a postupný prechod z paušálnych platieb na systém založený na počte prejdených kilometrov. Európska komisia zároveň tlačí na znižovanie emisií CO₂ do roku 2030, čo sa premieta do národných mýtnych politík.
Česko: Mierne zdraženie na diaľniciach, citeľné na cestách I. triedy
V Česku sa celkové náklady na hlavných diaľničných ťahoch zvýšili len mierne. Kamión smerujúci po trase od slovenskej hranice po D2 až do Rozvadova zaplatí za približne 430 kilometrov o približne 1,20 eura viac než vlani.
Podstatnejšia zmena nastala na cestách I. triedy, kde sa sadzby zvýšili až o 10 %, pričom výraznejšie si priplatia vozidlá s horšou emisnou a CO₂ triedou. Do systému zároveň pribudlo približne 50 kilometrov nových spoplatnených úsekov na diaľniciach D1, D35 a D55, čo sa dotkne najmä dopravcov smerujúcich na Moravu.
Poľsko: Dvojfázové zdraženie a rozšírenie siete
Najprudší zásah do nákladov zaznamenali dopravcovia jazdiaci do Poľska. Od januára došlo k bežnej valorizácii sadzieb systému e-TOLL, no od februára nasledovalo výrazné zvýšenie cien o desiatky percent.
Zdraženie sa časovo prekrýva s rozšírením siete spoplatnených komunikácií o ďalších 645 kilometrov. V kombinácii so zvýšením sadzieb ide o najvýznamnejší nárast nákladov spomedzi susedných krajín.
Rakúsko: Ceny za mýto určuje ekologická selekcia
Rakúsko nastavilo mýtnu politiku s dôrazom na podporu bezemisných vozidiel. Ostatní dopravcovia zaplatia viac. Trasa z Kittsee do Salzburgu pre nákladné vozidlo nad 12 ton v emisnej triede EURO VI a CO₂ triede 4 vyjde približne 189 eur, kým minulý rok stála 180 eur. Ide o relatívne mierny nominálny nárast, no systém jasne diferencuje podľa ekologických parametrov vozidla.
Maďarsko: Plošné zvýšenie infraštruktúrneho poplatku
Maďarský systém mýta kombinuje poplatok za infraštruktúru s poplatkami za externality, ako sú hluk, znečistenie ovzdušia a emisie CO₂. V roku 2026 došlo k plošnému zvýšeniu infraštruktúrnej zložky, čo znamená približne 7 forintov navyše za kilometer.
Pri trase z Rajky na srbskú hranicu sa tak mýtny poplatok zvýši o viac než 6 eur. Hoci percentuálne nejde o extrémny nárast, pri vysokých ročných kilometrových výkonoch môže ísť o významný zásah do marží.
Holandsko: Systémová zmena
Holandsko nepristúpilo len k úprave sadzieb, ale mení samotný model spoplatnenia. Od 1. júla prechádza z diaľničnej známky na systém platby podľa prejdených kilometrov. Dopravcovia budú potrebovať palubnú jednotku, pokiaľ nie sú zapojení do systému EETS.
Pre firmy využívajúce jednotky kompatibilné s európskou službou elektronického mýta to neznamená dodatočnú administratívu, no ide o ďalší krok smerom k jednotnému, kilometrovo orientovanému systému naprieč Európou.
Mýto 2026: Ktorá krajina zdražila najviac?
Z hľadiska percentuálneho nárastu sadzieb vedie Poľsko. Z pohľadu systémovej zmeny je najzásadnejšia reforma v Holandsku. Ostatné krajiny volia postupné zdražovanie kombinované s ekologickou diferenciáciou.
Pre slovenských dopravcov to znamená ďalší tlak na optimalizáciu trás, modernizáciu vozového parku a detailnejšie plánovanie nákladov. V prostredí nízkych marží sa každé euro na kilometer násobí tisíckami jázd ročne. Rok 2026 tak potvrdzuje trend, že mýto sa stáva nielen nákladovou položkou, ale aj nástrojom environmentálnej politiky.
