Vojenská operácia z 3. januára 2026, pri ktorej bol zadržaný venezuelský prezident Nicolás Maduro, predstavuje síce zásadný geopolitický zlom, ale aj potenciálnu logistickú hrozbu.
Globálny ropný trh tento zlom vďaka vysokým zásobám a nadprodukcii prijal s nečakaným pokojom. Cena ropy Brent sa udržala okolo 60 USD za barel a bezprostredná cenová reakcia bola mierna a krátkodobá.
Tento pokoj vysvetľujú dva faktory. Jednak okrajová produkcia, pretože Venezuela, napriek obrovským zásobám, ťaží menej než 1 milión barelov denne, teda menej než 1 % svetovej ponuky. Jej prípadný úplný výpadok by ľahko pokryli rezervy iných producentov. Druhou je globálny prebytok ponuky. Trh už dlhší čas čelí nadprodukcii. Investičné banky ako Goldman Sachs preto v reakcii na udalosť nezvyšujú svoje dlhodobé cenové prognózy.
Venezuela: Aké sú scenáre ďalšieho vývoja pre trh s ropou?
Jedným je stabilizácia, teda tlak na zníženie cien. Export môže pri zrušení sankcií a návrate investorov dosiahnuť 3 milióny barelov v strednodobom horizonte. Goldman Sachs aj naďalej počíta s priemernou cenou Brentu 56 USD pre rok 2026. Jeho pohľad potvrdzuje aj Arne Lohmann Rasmussen z Global Risk Management: „Aj keď ide o obrovskú geopolitickú udalosť, trh má stále prebytok ropy.“
Opačným scenárom je chaos, ktorý podľa očakávaní spôsobí mierny rast). Destabilizácia krajiny, sabotáže infraštruktúry či ďalšie sprísnenie sankcií by mohli v cenách ropy udržiavať geopolitickú rizikovú prémiu. Nešlo by však o dramatický cenový skok, skôr o mierny a dočasný tlak na rast cien v rozsahu niekoľkých dolárov za barel.
Skryté riziko pre dopravcov: Dieselový spread
Hoci sa neočakáva prudký rast ceny ropy, pre logistické spoločnosti je kľúčová jedna vec. Dopravcovia nekupujú ropu, ale naftu (diesel). Medzi týmito komoditami existuje technologická bariéra v podobe rafinérií.
„Ak vypadnú dodávky venezuelskej ťažkej ropy, ktorá je ideálna na výrobu nafty a nahradí ich americká ľahká ropa, efektivita výroby nafty klesne. Rafinérie potom vyrobia z barelu viac benzínu, ale menej nafty. Na trhu tak vzniká fyzický nedostatok nafty, aj keď je surovej ropy v tankeroch nadbytok. Tento nesúlad sa prejavuje rastom takzvaného dieselového spreadu: rozdielu medzi cenou ropy a nafty, ktorý môže udržiavať ceny pri čerpacích staniciach vysoko aj pri lacnej rope,” uvádza Jaroslav Ton, CEO spoločnosti Malcom Finance.
Poučenie z roku 2022
Podobná situácia sa pritom odohrala nie tak dávno. „Historický príklad nájdeme po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Zatiaľ čo ropa zdražela o desiatky percent, cena nafty v európskych centrách (Rotterdam) rástla omnoho agresívnejšie. Dieselový spread bol vtedy trojnásobný oproti normálu. Dôvodom bol práve výpadok ťažkej ruskej ropy, na ktorú boli rafinérie nastavené,” dodáva Ton.
Podobný mechanizmus sa môže dočasne zopakovať aj teraz. Kľúčovým ukazovateľom nie je cena ropy Brent, ale práve dieselový spread. Jeho prípadný rast by mohol udržať ceny nafty pri čerpacích staniciach po dobu niekoľkých týždňov či mesiacov o 10-20 centov na liter vyššie, než by zodpovedalo samotnej cene ropy.
