CTP má na Slovensku nového lídra. Ivana Šima sme sa pýtali na to, aké sú jeho plány a čo možno očakávať od spoločnosti pod jeho vedením.
CTP sa neprofiluje ako štandardný logistický developer. V čom ste špecifickí?
Sú to viaceré faktory. Ako prvé by som spomenul aktivitu v regiónoch. Máme pätnásť lokalít, čo je v porovnaní s konkurenciou ďaleko najviac. Túto stratégiu chceme aj naďalej podporovať a rozširovať sa v daných regiónoch, vytvárať klastre, resp. rozširovať portfólio už existujúcich parkov, takzvaný park making koncept. Druhým špecifickým prvkom, ktorý nás odlišuje, sú interné kapacity v rámci construction managementu a v rámci property facility managementu. Tieto kapacity si zastrešujeme vlastnými entitami a vlastnou pracovnou silou, čo je rozdielne od väčšiny portfólia industriálnych a logistických developerov. Snažíme sa v rámci tých lokalít, kde staviame budovy, prinášať pridanú hodnotu zlučovaním potrieb, zvyšovať efektivitu pre klienta.
Vytváranie hodnoty je dobré marketingové motto, čo to ale v praxi znamená pre vašich zákazníkov?
Znamená to, že sa snažíme ísť do lokalít, ktoré majú 200 000 m2 a viac. Aby vznikol dostatočne veľký klaster na dodatočné služby, ktoré by boli buď ekonomicky neefektívne, alebo by tam vôbec neboli. Predstavte si, že riešite stand alone projekt, no my chceme, aby mal verejnú dopravu, stravovacie, prípadne ubytovacie zariadenia, cyklodopravu, nejaké športovisko alebo niečo podobné, ktoré ďalej viete zdieľať. A toto je práve spojené s tým facility property managementom. Máme dve úrovne facility managementu, menší a väčší.
CTP sa však snaží profilovať skôr ako líder v oblasti parkov orientovaných na ľahkú výrobu. Prečo práve tento segment?
Presne tak, CTP je ako developer úspešné predovšetkým na poli montáže, ľahkej výroby, výroby a logistiky s pridanou vyššou pridanou hodnotou. Na Slovensku je jedenásť – dvanásť inštitucionalizovaných developerov, takže je tam relatívne veľká konkurencia a relatívne veľký tlak na cenu. My ako CTP chceme byť najefektívnejší a tu, v ľahkej montáži, ľahkej výrobe a pripadne logisitke s vyššou pridanou hodnotou, vidíme svoju pridanú hodnotu najviac.
Práve takéto objekty tvoria asi 70 % nášho portfólia. Čo sa týka regiónov, z nášho pohľadu sú v posledných rokoch aktívnejšie ako Bratislava. Minulý rok sme v Bratislave neodovzdali ani jeden objekt, jeden máme pred dokončením. Napriek tomu sme mali približne 50 % podielu na trhu prenajatých logistických a priemyselných nehnuteľností. Potvrdzuje to, že dnes biznis ide vo veľkom aj mimo Bratislavy. Kvôli tomu sú tu známe pojmy ako nearshoring.
V posledných mesiacoch sa veľa hovorí o konkurencieschopnosti Slovenska a development je považovaný za akýsi lakmusový papierik, ktorý ukazuje atraktivitu krajiny pre investorov. Sme ako krajina podľa vás stále atraktívni pre investorov?
My veríme, že Slovensko je konkurencieschopné v rámci Európy a sveta, aj keď v rámci sveta sem dám malý otáznik. V rámci Európy, čo sa týka priemyselných nehnuteľností, ak sa investor rozhodne ísť na Slovensko, si myslíme, že je pre neho zaujímavejšie ísť do regiónov ako do Bratislavy. Bratislava už je pomerne saturovaná a pracovná sila začína byť problém. Veľká časť dopytov v posledných približne dvoch rokoch prichádza práve z Ázie. Nielen z Číny, ale aj Kórey alebo Japonska. Nemyslím si, že na Slovensku je to nejaká extrémna tragédia. Nie sme výrazne pozadu, ale treba povedať aj B.
Nie sme atraktívni pre firmy, ktoré v Európe ešte neboli a prichádzajú do Európy. Tu by som dal výnimku, ktorou je Ázia, Čína, ale v prípade, že prichádza napríklad investor z Juhoafrickej republiky, ktorý smeruje do Európy po prvýkrát a má výrobu senzitívnu na cenu práce, vyberie si skôr Maďarsko, Rumunsko alebo Srbsko. Jednak naše podnikateľské prostredie, dostupná pracovná sila, ale aj incentívy, napríklad okolité krajiny vedia incentivizovať omnoho viacej. Ak by sa investori pozerali po vyššej pridanej hodnote výroby, tak by si zrejme vybrali Českú republiku alebo Poľsko. V čom vidím výhody Slovenska, to je vzdelaná pracovná sila. Máme tu klaster automobiliek a už vzniklo aj to podhubie firiem, ktoré v tejto sfére operujú, dobre to funguje a pre investorov, ktorí sú už etablovaní a vedia zniesť zvýšené náklady a byrokraciu, je to stále zaujímavé.
Ste novým Managing Directorom CTP na Slovensku. Aké sú vaše plány v tejto pozícii?
Úprimne poviem, že to nebude nič revolučné ani pompézne. Ja som v CTP deviaty rok a v rámci užšieho vedenia som piaty rok, čiže som súčasťou tvorenia vízie už nejaký ten piatok (smiech). Preto prichádzať teraz s nejakou revolúciou by bolo podkopávanie toho, pod čo som sa podpisoval posledných päť rokov. Na čo sa chcem sústrediť, sú predovšetkým klienti, byť pri nich, počúvať ich, ako im dokážeme pomôcť, aby na Slovensko priniesli nový biznis. Musíme byť silní v tom, čo robíme, čiže prinášať kvalitu, mať technické know-how, aj biznisové know-how. Aby sme vedeli prichádzať s riešeniami, ktoré sú jednak lepšie ako konkurencia a niekedy byť proaktívni v kreovaní toho, čo by klienti mohli potrebovať.
V tomto sa snažíme ľuďom dávať istú slobodu. A myslím si, že aj tí ľudia sú potom motivovanejší, keď vedia, že majú svoju slobodu v kreativite a vymýšľaní nových riešení a nemusia robiť každý deň to isté bez nejakej vízie.