21.2 C
Bratislava
pondelok, 15 apríla, 2024
46 300 1 430 18 600

Kontroverzný zákon o výstavbe diaľnic odborníci vítajú

Odborníci z Technickej univerzity v Košiciach, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska či Slovenskej komory stavebných inžinierov vo svojich stanoviskách tvrdia, že novela zákona 669 pomôže rýchlejšej výstavbe diaľnic. Obavy však vzdbudzje fakt, že tento zákon môže byť v rozpore s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti.

Novelu zákona predložilo ministerstvo dopravy s cieľom urýchliť prípravu kľúčových úsekov diaľnic D1 Turany – Hubová, D3 na Kysuciach a R4 od Prešova po hranice s Poľskom. Novela upravuje povinnosť pri vypracovaní jednej zo štúdií uskutočniteľnosti. Tá sa po novom nemá realizovať pred územným konaním, ale až po ňom. Tento krok podľa ministerstva môže ušetriť až 18 mesiacov.

Odborníci v ňom vidia zmysel

Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave a Stavebná fakulta Technickej univerzity (TUKE) v Košiciach novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá podporujú. Podľa ich stanoviska môže prispieť k zrýchleniu a zefektívneniu procesu výstavby diaľnic a priniesť časové aj finančné úspory. Problémom, na ktorý upozornila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá zákon vetovala, je chýbajúca kontrola využívania verejných financií.

Odborníci poukazujú na to, že pri súčasnom trende cien stavebných materiálov môže omeškanie prípravy stavieb viesť až k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií. Navyše, výstavba sa v mnohých prípadoch týka menej rozvinutých regiónov, kde by sa socio-ekonomické benefity spojené s výstavbou diaľnic mali prejaviť čo najrýchlejšie.

Príkladom je križovanie D1 a D4

„Zákon považujeme za prostriedok, ktorý pomôže zredukovať nenáležité časové i finančné straty v investičnej príprave, spôsobené nadbytočným, neraz duplicitným vydávaním úradných rozhodnutí a lehôt, ktoré s nimi súvisia, uviedol pre portál openiazoch.sk hovorca STU Juraj Rybanský.

STU ako príklad uvádza situáciu s križovaním diaľnic D1 a D4, kedy Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) musel posudzovať a hodnotiť vzájomné prepojenie diaľnic opakovane. To o niekoľko rokov predĺžilo proces dokončenia obstarávania a realizácie prác, napriek tomu, že vzájomné prepojenie diaľnic už bolo predmetom posudzovania v rámci projektu výstavby.

Veto prezidentky

Platnosť rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice sa mala predĺžiť na päť rokov, v súčasnosti sú to tri roky. Návrh vetovaného zákona tiež osobitne upravuje definíciu začiatku prípravy investície pre prioritné úseky diaľnic. Špeciálna úprava začiatku prípravy investície má zabezpečiť, že ekonomické hodnotenie zo strany Ministerstva financií SR v prípade stavieb diaľnic, by sa malo uskutočniť iba pred najdôležitejšími fázami prípravy. 

Prezidentka svoje veto odôvodnila vážnymi pochybnosťami o tom, či sa schválený zákon nedostáva do rozporu s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti. Podľa nej by priamym dôsledkom prijatého zákona bolo vylúčenie ekonomickej kontroly zo strany ÚHP Ministerstva financií SR. Z hodnotenia útvaru by sa v prípade niektorých diaľnic a rýchlostných ciest podľa nej stal v podstate len formálny proces na konci projektu, teda vo fáze, keď už sa dá zmeniť len minimálne množstvo parametrov.

„Zámer akcelerácie jednotlivých procesov výstavby diaľnic, a to najmä za účelom čo najskoršieho dobudovania už podstatne rozostavaných alebo takmer dokončených diaľnic medzinárodného významu, považujem za legitímny. V tomto smere som vnímala aj pôvodné znenie návrhu prílohy č. 2 schváleného zákona, ktoré sa týkalo rozostavaných úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá D1, D3 a R4,“ napísala vo svojom stanovisku hlava štátu.

Snaha chrániť verejné financie

Prezidentka pripomína, že pozmeňujúcim návrhom poslancov sa zoznam dotknutých diaľnic a rýchlostných ciest rozšíril aj o diaľnice a úseky diaľnic R2, R3 a R6, ktoré buď nie sú rozostavané vôbec alebo sa nachádzajú maximálne v prípravnej fáze. Tým de facto vynechal hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze z prípravnej fázy týchto projektov a presunul ho až do neskorších fáz, keď je už možnosť ovplyvniť efektívnosť riešenia výrazne menšia.

Prezidentka dodala, že z doterajších podaní Útvaru hodnoty za peniaze jednoznačne vyplýva, že ekonomické hodnotenie práve vo fáze prípravy projektovej dokumentácie stavby môže mať významný dopad na celkovú cenu výstavby diaľnice. Ekonomické hodnotenie v neskorších fázach prípravy investície, najmä ak je už naprojektovaný konkrétny variant diaľnice, preto podľa nej nemusí byť také efektívne.

„Časová úspora získaná vypustením ekonomického hodnotenia vo fáze prípravy projektovej dokumentácie stavby diaľnice sa nejaví ako primeraná potenciálnym negatívnym dopadom na verejné financie,“ píše sa vo vyjadrení prezidentky. Schválený zákon s legitímne deklarovaným zámerom zrýchliť výstavbu ciest teda po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky podľa prezidentky v skutočnosti zásadne oslabil možnosti na hľadanie takého riešenia, ktoré bude efektívne z pohľadu verejných financií, čím zároveň prináša zníženie transparentnosti.

Aktuálne
Prečítajte si aj