Slovensko dlhodobo zaostáva v plnení svojich záväzkov pri budovaní cestnej infraštruktúry, vyplýva z aktuálneho auditu Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ).
Kým strategické dokumenty premietajú európske priority do plánov, realita poukazuje na dramatické spomalenie výstavby aj rast investičného dlhu. Priemerný čas výstavby diaľničného alebo rýchlostného úseku presahuje 14 rokov, čo ohrozuje dokončenie základnej siete TEN-T do roku 2030. Nedobudované zostanú napríklad úseky D1 Turany – Hubová, D1 Košice – hranica s Ukrajinou či R6 pri Púchove.
Výstavbu financujeme draho
Finančná bilancia je rovnako kritická. Do roku 2030 si už pripravené projekty vyžiadajú 5,6 miliardy eur, pričom európske fondy dokážu pokryť len približne miliardu. Zvyšok musí Slovensko zabezpečiť zo štátneho rozpočtu alebo alternatívnych zdrojov. Kontrolóri preto odporúčajú zaviesť viaczdrojový účelový dopravný fond podľa českého modelu, kde časť výnosov tvoria príjmy z cestných daní či spotrebných daní z palív.
K 31. decembru 2024 tvorilo cestnú sieť Slovenska 545,7 km diaľnic a 320,2 km rýchlostných ciest, z toho 57 km v polovičnom profile. Diaľnice chýbajú v 29 okresoch, najmä na východnom Slovensku. Medzinárodná sieť TEN-T prechádza cez 1 535 km ciest, avšak len tretina z nich vedie po diaľniciach. Pre porovnanie, Poľsko po vstupe do EÚ vybudovalo podstatnú časť svojej siete diaľnic a rýchlostných ciest, Česko zas masívne investuje do ciest I. triedy a obchvatov miest.
V kritickom stave sú aj mosty
Za roky 2021 – 2024 pribudlo na Slovensku 35 km diaľnic a 23 km rýchlostných ciest. Pri súčasnom tempe necelých 15 km ročne by Slovensko do roku 2050 získalo len 375 km nových úsekov, pričom na splnenie európskych záväzkov je potrebné odovzdávať aspoň 26 km ročne.
Audit NKÚ poukazuje aj na rastúci problém so stavom mostov. Kým v rokoch 2017 – 2020 sa priemerne ročne opravilo 11 mostov na cestách I. triedy, v období 2021 – 2024 to bolo 17. Tento posun však nestačí. Počet mostov v najhorších technických kategóriách narástol zo 563 v roku 2020 na 845 v roku 2024. To je každý druhý most u nás. Podľa NKÚ je pre stabilizáciu potrebná cyklická obnova minimálne 18 mostov ročne, pričom reálna potreba je ešte vyššia vzhľadom na ich vek a dlhodobo podfinancovanú údržbu.
Dopravný sektor čelí aj prudkému nárastu cien a časovým sklzom. Príkladom je úsek D1 Hubová – Ivachnová, kde sa pôvodný plán 3,5 roka pretiahol na viac než 12 rokov a cena stúpla z 290 miliónov eur na vyše 630 miliónov. Náklady na kilometer tak vzrástli z 19 na 42,5 milióna eur. Podobné oneskorenia a predraženia sprevádzajú aj iné stavby.
Diaľnice budujeme pomaly
Pozitívom je, že medzi rokmi 2021 a 2024 sa opravilo viac než 500 km ciest I. triedy. Do siete pribudlo 230 km vo veľmi dobrom stave, no zároveň boli iné úseky preklasifikované do horšej kategórie, takže celkový stav sa zásadne nezlepšil. Podľa NKÚ je potrebné každoročne obnoviť minimálne 222 km ciest I. triedy, čo je o tri štvrtiny viac, než sa doteraz darí.
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy pripomína, že investície do infraštruktúry prinášajú merateľné benefity – skrátenie jázd, vyššiu bezpečnosť či komfort pre vodičov. Tie sa však strácajú pri prejazde cez nedokončené úseky, ako ukazujú skúsenosti z Považskej Bystrice, Prešova či plánovaného obchvatu Zvolena. „Nestačí len presnejšie diagnostikovať stav ciest a mostov. Potrebná je predovšetkým stabilná a predvídateľná stratégia financovania,“ uzatvára.