V ďalšej časti nášho rozsiahleho rozhovoru o alternatívnych palivách v cestnej nákladnej doprave a o realite, ktorej dnes čelia dopravné spoločnosti, sme sa s viceprezidentom pre dekarbonizáciu spoločnosti Eurowag Matthiasom Maedgeom zamerali na to, ako bude vyzerať palivový mix a či sú aktuálne predpisy Európskej únie pomocou, alebo prekážkou.
Prvú časť rozhovoru nájdete tu.
Keď sme sa bavili o bio LNG a HVO, spomínali ste ich relatívne dobrú infraštruktúru. Ako je na tom akceptačná sieť Eurowagu?
Dnes máme v rámci Európy viac ako 580 čerpacích staníc v našej akceptačnej sieti, kde zákazníkom ponúkame možnosť tankovať HVO. V prípade LNG ich je momentálne vyše 500 staníc, z toho viac ako 200 ponúka výhradne bioLNG. Chceme ďalej rozširovať sieť obnoviteľných, udržateľných palív a nevylučujeme, že ukončíme spoluprácu s partnermi, ktorí ponúkajú iba fosílne palivá, napríklad pri LNG. V Eurowagu k tomu pristupujeme jednoznačne: nech si zákazník zvolí akékoľvek palivo, musí byť z udržateľného a obnoviteľného zdroja. Pripojili sme sa k cieľom EÚ v oblasti dekarbonizácie, ale tieto ciele vyžadujú spoluprácu s ďalšími partnermi v ekosystéme. Prečo vlastne dekarbonizujeme? Táto požiadavka neprichádza od dopravcov zo Slovenska. Prichádza od zadávateľov dopravy, od Amazonu, IKEY a ďalších veľkých hráčov pôsobiacich aj u nás. A súvisí to s povinnosťami ESG reportingu.
Brusel to možno myslel dobre a chcel chrániť malé a stredné podniky pred zložitým reportovaním. Ale dopravcovia majú zmluvy s nadnárodnými firmami, ktoré od nich už dnes vyžadujú zníženie emisií. Ide o takzvané Scope 3 emisie, ktoré v prípade veľkých logistických firiem pochádzajú z 90 % z cestnej dopravy. Preto našim zákazníkom ponúkame možnosť znižovať Scope 1 emisie a tým pomôcť aj veľkým hráčom pri znižovaní Scope 3.
Očakávate, že v budúcnosti pôjde najmä o jedno palivo, napríklad často skloňovanú elektrinu, alebo bude mať sektor naďalej viacero možností?
Určite to zostane mix. O tom sme v Eurowagu presvedčení, Martin. HVO je v princípe jednoduché, ale nie je to komodita. Hydrogenovaný rastlinný olej závisí od spoľahlivého dodávateľského reťazca a vstupná surovina musí byť udržateľná, nesmie pochádzať z pochybných zdrojov alebo z oblastí, kde by spôsobila viac škody ako úžitku.
Každý chce kvalitné palivo. Dopyt aj ponuka rastú, ale nikto dnes nevie, čo bude o pár rokov. HVO práve zažíva boom, preto nás teší, že udržateľnosť je témou aj pre preteky kamiónov FIA ETRC, kde tento rok dostalo HVO priestor ako hlavné palivo šampionátu. Je to zároveň dôkaz, že emisie sa dajú znížiť hneď. Ale máme dosť HVO na všetky naftové kamióny? Nie. Máme dosť bioplynu na to, aby sme všetky diesele nahradili plynovými nákladnými autami? Tiež nie. Ale vieme, že plynu je dosť na to, aby sme ním nahradili významnú časť flotily.
Ťažko dnes povedať, či to bude 20 % tohto a 30 % tamtoho. Ale vieme, že elektromobilita bude hlavný trend, či už priamy pohon, alebo nepriamy, napríklad cez vodík. Myslíme si, že polovica trhu sa bude orientovať na elektrifikáciu. Ale čo tá druhá polovica? Možno to nebude presne 50 na 50, ale stále sa bavíme o obrovskom množstve vozidiel, minimálne o milióne nákladných áut do roku 2050, ktoré budú potrebovať naftový motor. A tie musia jazdiť na úplne obnoviteľné kvapalné alebo plynné palivo.
Treba spomenúť ešte jeden dôležitý fakt. Členské štáty musia podľa Smernice o energii (RED III) zabezpečiť, že do roku 2030 bude 30 % energie použitej v doprave pochádzať z obnoviteľných zdrojov. A Vy viete lepšie ako ja, že k tomu máme ďaleko. Logika tejto smernice je pritom paradoxná – ide o implementáciu národných klimatických zákonov, ktoré vychádzajú z príliš podrobných európskych nariadení. Trh je dnes skôr pre-regulovaný, než podporovaný.
Myslíte tým napríklad zákaz spaľovacích motorov?
Presne tak. A ak dovolíte, rád k tomu dodám komentár. Tento zákaz mi pripomína moderný socializmus. Európska únia by nemala určovať, ktorá technológia nás privedie k cieľu. Mala by stanoviť cieľ: zníženie CO2 – a nechať trh rozhodnúť, ako sa k nemu dostaneme.
Ale tento príbeh nemá koniec. Môžeme sa baviť o smernici o Eurovignette, o mýte. EÚ chce, aby sa CO2 počítali výhradne podľa výfukových hodnôt. Prečo? V smernici o Eurovignette pritom nie je žiadna právna opora, že to musí byť naviazané na systém VECTO alebo na emisné limity výrobcov kamiónov. A členské štáty sú pod tlakom Bruselu, aby podporovali výhradne elektrické kamióny. Lenže v niektorých častiach Európy je energetický mix veľmi slabý, najmä v zime. Elektrina sa vo veľkom dováža. Aj tie najzelenšie krajiny EÚ dovážajú v priemere 30 % elektriny z rôznych zdrojov, vrátane uhlia.
Zároveň tu máme obrovské množstvo odpadu, z ktorého sa dá vyrobiť HVO alebo biometán. Možno nie dosť na to, aby to pokrylo všetku dopravu, ale rozhodne viac, než dnes spracúvame. Staviť všetko na jednu kartu – na jeden zdroj energie – jednoducho nedáva matematicky zmysel.