Slovensko spolu s ďalšími deviatimi členskými štátmi vyzvalo Európsku komisiu, aby pri pripravovanej reforme systému obchodovania s emisnými povolenkami EU ETS zmiernila niektoré pravidlá. Krajiny varujú, že príliš rýchle sprísňovanie môže oslabiť európsky priemysel, urýchliť presun výroby mimo Únie a zvýšiť náklady v cestnej aj námornej doprave.
Spoločné stanovisko podpísali Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Dokument vznikol pred plánovaným predstavením návrhu reformy EU ETS zo strany Európskej komisie. Signatári požadujú, aby ďalšie zmeny podporili konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, priniesli firmám predvídateľnejšie podmienky a lepšie zohľadňovali rozdiely medzi členskými krajinami vrátane ich energetického mixu, hospodárskej úrovne a potrieb energetickej bezpečnosti.
Chýba reforma ETS2?
Systém EU ETS funguje od roku 2005 a pokrýva približne 40 % emisií oxidu uhličitého v Európskej únii. Týka sa viac ako 11 000 výrobcov elektriny, energeticky náročných priemyselných podnikov, leteckých spoločností a lodnej dopravy. Za každú vypustenú tonu CO₂ musí podnik odovzdať jednu emisnú povolenku.
V súčasnosti sa približne 57 % povoleniek predáva v aukciách a 43 % dostáva priemysel bezplatne. Jednou z hlavných otázok pripravovanej reformy je tempo, akým sa bude počet dostupných povoleniek po roku 2030 znižovať. Pri zachovaní súčasného tempa by sa ich zásoba mohla vyčerpať približne v roku 2039. Európska komisia preto zvažuje úpravu ročného poklesu tak, aby emisné povolenky zostali dostupné aj v 40. rokoch. Reforma by zároveň mala viesť k tomu, že bezplatné prideľovanie pokryje približne 78 % priemyselných emisií.
Krajiny varujú pred presunom výroby a nákladu mimo EÚ
Desať štátov upozorňuje, že pravidlá smerujúce k takmer úplnej dekarbonizácii energetiky a priemyslu do roku 2039 môžu urýchliť presun výroby do krajín mimo Európskej únie. Požadujú preto zachovanie bezplatných povoleniek pre priemysel ako ochranu pred takzvaným únikom uhlíka.
Ide o situáciu, keď podniky presunú výrobu do krajín s nižšími nákladmi na klimatickú politiku. Emisie sa tým globálne nemusia znížiť, výroba sa iba presunie mimo EÚ, zatiaľ čo európske regióny prídu o pracovné miesta a investície. Signatári zároveň požadujú stabilnejšie ceny povoleniek, ktoré by boli menej ovplyvnené špekulatívnym obchodovaním. Podľa nich by cena uhlíka nemala dosiahnuť úroveň, ktorá by zásadne znižovala konkurencieschopnosť európskych podnikov na svetových trhoch.
Samostatnou témou je námorná doprava. Krajiny upozorňujú, že rastúce náklady spojené s EU ETS môžu motivovať lodné spoločnosti, aby prekládku kontajnerov presunuli z európskych prístavov do terminálov v tretích krajinách. Takýto vývoj by mohol oslabiť pozíciu európskych prístavov, znížiť objem nákladu v európskych termináloch a súčasne obmedziť klimatický efekt pravidiel. Lode by totiž mohli častejšie využívať prístavy mimo EÚ, pričom náklad by následne pokračoval do Únie iným spôsobom.
ETS2 môže zvýšiť náklady cestných dopravcov
Desať krajín žiada aj nové posúdenie systému ETS2, ktorý má rozšíriť obchodovanie s emisiami na budovy a cestnú dopravu. Jeho spustenie bolo odložené na 1. januára 2028. ETS2 nebude priamo zaťažovať jednotlivých dopravcov povinnosťou nakupovať emisné povolenky. Povinnosť sa má týkať dodávateľov palív, ktorí však pravdepodobne premietnu nové náklady do cien benzínu a nafty. Pre cestných dopravcov by to znamenalo ďalší rast prevádzkových nákladov, najmä pri vozidlách so spaľovacími motormi. Vyššie ceny palív by sa následne mohli prejaviť v cenách prepravy, logistických služieb aj spotrebiteľského tovaru.
Signatári tvrdia, že súčasná hospodárska a geopolitická situácia nie je vhodná na zavádzanie ďalších nákladov pre domácnosti a podniky. Ich požiadavka preto smeruje k pomalšiemu a predvídateľnejšiemu zavádzaniu systému, ktorý by neohrozil konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a dopravy. Pripravovaná reforma EU ETS tak nebude dôležitá iba pre energetiku a veľké priemyselné podniky. Jej nastavenie môže priamo ovplyvniť ceny palív, náklady cestných dopravcov, konkurencieschopnosť európskych prístavov aj smerovanie medzinárodných logistických tokov.
