Rok 2025 bol pre poľské prístavy na pobreží Baltského mora historicky najsilnejší. Terminály v Gdansku, Gdyni, Štetíne a Świnoujście spolu preložili 141 miliónov ton nákladu, čo predstavuje medziročný nárast o päť miliónov ton.
Kontajnerová doprava dosiahla 3,9 milióna TEU, teda o 18 % viac ako rok predtým. Najvýraznejší rast zaznamenal terminál Baltic Hub v Gdansku, ktorý manipuloval s 2,767 milióna TEU, čo znamená medziročný nárast o 23 %.
Poľské prístavy sa postupne profilujú ako konkurencieschopná alternatíva k tradične silným, no často preťaženým a nákladnejším prístavom v Belgicku, Holandsku a Nemecku. Významnú úlohu zohráva najmä dovoz skvapalneného zemného plynu z USA a Kataru, ktorého objemy vzrástli o 32 % oproti roku 2024. Silné sú aj obchodné toky z Ázie, predovšetkým spotrebný tovar a elektronika, ako aj dovoz ocele a obilia.
Čistý zisk prístavov dosiahol 650 miliónov zlotých, približne 154 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast o 20 %. Podľa údajov poľského ministerstva infraštruktúry ide o najlepší výsledok v histórii krajiny a dôkaz rastúceho významu Poľska v globálnom obchode.
Masívne investície do infraštruktúry
Aby si Poľsko udržalo rastový trend, pokračuje v rozsiahlych investíciách. V rozpočte na rok 2025 vláda zvýšila výdavky na hospodárstvo takmer o 50 %, pričom na infraštruktúrne projekty vyčlenila takmer tri miliardy zlotých, teda viac než 700 miliónov eur.
Investície smerujú do výstavby nových hlbokovodných nábreží, modernizácie terminálov a skladovacích plôch, ako aj do rozšírenia cestných a železničných napojení. K najvýznamnejším projektom patrí výstavba hlbokovodného kontajnerového terminálu v Świnoujście, ktorého dokončenie sa plánuje na rok 2028.
V Gdansku sa buduje systém riadenia obilných tokov, vrátane výstavby nábreží na Visle a v Štetíne a deviatich nových skladov na prekládku obilia, čo má päťnásobne zvýšiť súčasnú skladovaciu kapacitu. Pribudne aj nové nábrežie typu Marine Off-Loading Facility určené na manipuláciu materiálu pre výstavbu prvej poľskej jadrovej elektrárne.
GNSS rušenie a tieňová flotila
Dynamický rozvoj však sprevádzajú bezpečnostné riziká. Jedným z najvážnejších problémov je rušenie signálu GNSS (globálnych navigačných satelitných systémov) v oblasti Baltského mora. Poľsko sa nachádza v bezprostrednej blízkosti ruskej enklávy Kaliningrad, ktorá je považovaná za zdroj zvyšujúceho sa počtu prípadov rušenia satelitných signálov.
Tento jav je spájaný aj s tzv. tieňovou flotilou Ruskej federácie, ktorá pozostáva približne z 900 plavidiel a zabezpečuje značnú časť ruského námorného exportu. Rušenie GNSS signálu zhoršuje presnosť určovania polohy lodí, komplikuje riadenie lodnej dopravy a zvyšuje riziko kolízií a environmentálnych havárií. Súčasne podkopáva dôveru lodiarov a ovplyvňuje poistné sadzby aj spoľahlivosť služieb.
Výzva na medzinárodný zásah
Na problém upozornil námestník poľského ministra infraštruktúry Arkadiusz Marchewka spolu so zástupcami ďalších 13 európskych krajín v otvorenom liste adresovanom medzinárodnému spoločenstvu koncom januára 2026. Signatármi boli Poľsko, Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Nórsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo.
V liste zdôrazňujú, že moderná námorná doprava je existenčne závislá od spoľahlivosti satelitnej navigácie. Rušenie signálov predstavuje priamu hrozbu pre bezpečnosť a kontinuitu námornej dopravy. Štáty poukazujú na nové bezpečnostné riziká vyplývajúce z rastúceho narúšania GNSS signálov v európskych vodách, najmä v regióne Baltského mora, a upozorňujú, že ohrozené sú všetky plavidlá bez rozdielu.
Regulačný a geopolitický rozmer
Iniciatíva vyzýva na dôslednejšie presadzovanie pravidiel Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), posilnenie medzinárodnej spolupráce a prísnejšie kontroly plavidiel. Podľa signatárov je ochrana posádok, morského prostredia a kontinuity obchodu možná len pri dôslednom dodržiavaní medzinárodných konvencií a obmedzení nelegálnych aktivít.
Budúcnosť poľských prístavov je tak úzko prepojená nielen s investíciami a rastom obchodných tokov, ale aj s geopolitickým vývojom v regióne a pokračujúcim konfliktom na Ukrajine. Ekonomický úspech a bezpečnostné riziká sa v Baltskom regióne prelínajú čoraz intenzívnejšie.
