Rast cien palív a narušené globálne dodávateľské reťazce opäť menia spôsob, akým logistické firmy plánujú a realizujú prepravu. Konflikt v oblasti Perzského zálivu a obmedzenia dopravy cez Hormuzský prieliv, jednú z najdôležitejších ropných trás na svete, vytvárajú tlak nielen na cenu nafty, ale aj na celkovú stabilitu prepravných tokov.
Pre dopravcov to znamená návrat k základnej otázke: kde sa dajú rýchlo znížiť náklady bez zásadných investícií. Energetické šoky majú v logistike okamžitý dopad. Vyššie ceny nafty zvyšujú náklady na každú prepravu a zároveň menia ekonomiku jednotlivých druhov dopravy.
Podľa hlavného ekonóma Európskej centrálnej banky Philipa Lanea bude kľúčovým faktorom ďalší vývoj konfliktu, ktorý určí aj jeho vplyv na infláciu a hospodársky rast. Pre logistické firmy to znamená prostredie, v ktorom je plánovanie náročnejšie a krátkodobé rozhodnutia majú výraznejší finančný dopad než v stabilných obdobiach.
Železnica získava pozornosť, no limity pretrvávajú
S rastom cien palív sa prirodzene vracia diskusia o železničnej doprave ako alternatíve k cestnej preprave. Ekonomika prevádzky vlakov sa v takýchto podmienkach zlepšuje, no praktické využitie zostáva obmedzené.
Hlavným problémom je čas. Kým kamión dokáže zabezpečiť doručenie medzi susednými krajinami v priebehu jedného dňa, železničná doprava si vyžaduje dva až štyri dni. V segmentoch, kde je rýchlosť dodania kľúčová, to výrazne limituje jej využiteľnosť.
Ďalšie limity železničnej nákladnej dopravy súvisia s meškaním a modernizovaním infraštruktúry, ktorá sa podľa Patrika Benka z Asociácie železničných dopravcov Slovenska zastavila pri Žiline. „Meškania sú vysoké ako u osobných, tak aj u nákladných vlakov, modernizácie sa začínajú aj končia neskôr. Za 25 rokov sme zrekonštruovali niečo cez 180 kilometrov tratí,“ dodáva.
Vyššia efektivita cestnej dopravy ako okamžité riešenie
V praxi sa preto firmy viac sústreďujú na optimalizáciu existujúcich procesov v cestnej doprave. Jedným z konkrétnych riešení je využívanie dlhších súprav, ktoré dokážu prepraviť výrazne väčší objem tovaru pri relatívne nižšom náraste nákladov.
Takéto riešenia umožňujú znížiť náklady na jednotku prepraveného tovaru bez nutnosti zásadných investícií do nových technológií alebo infraštruktúry. Zároveň sa štandardom stávajú mechanizmy na prenášanie cenového rizika. Dieselové doložky, ktoré automaticky reflektujú vývoj cien palív, sú dnes bežnou súčasťou zmlúv medzi dopravcami a zákazníkmi.
Popri optimalizácii nákladov pokračuje aj technologická transformácia vozových parkov. Elektrické nákladné vozidlá sa postupne posúvajú z testovacej fázy do reálnej prevádzky. Technologický vývoj je výrazný. Nová generácia vozidiel dokáže dosahovať dojazd približne 500 kilometrov aj pri plnom zaťažení, čo ešte pred niekoľkými rokmi nebolo reálne. Zlepšuje sa aj spoľahlivosť, ktorá bola pri prvých testoch výrazným problémom.
V okolitých krajinách to ide
Napriek tomu zostáva ich využitie zatiaľ obmedzené. Kľúčovou prekážkou je nedostatočná infraštruktúra nabíjacích staníc, najmä v regióne strednej Európy. Okrem toho si prevádzka elektrických vozidiel vyžaduje presné plánovanie trás a nabíjania, čo znižuje flexibilitu pri operatívnych zmenách. Aj preto sa elektrické ťahače najčastejšie uplatňujú v uzavretých logistických okruhoch medzi distribučnými centrami.
„Pilotné testy v reálnej prevádzke umožňujú získať cenné dáta, skúsenosti a pripraviť sa na širšie nasadenie týchto technológií v budúcnosti. Medzi hlavné prekážky dnes stále patrí najmä obmedzená infraštruktúra nabíjacích staníc v Českej republike a na Slovensku,“ vysvetľuje Jitka Kocálová z Raben Logistics Czech & Slovakia.
V Nemecku alebo susednom Poľsku je infraštruktúra nabíjacích staníc výrazne napred. „Z našich 450 vozidiel v Nemecku je dnes 30 elektrických. Veríme, že toto je budúcnosť,“ pokračuje Ewald Raben, podľa ktorého sú elektrické ťahače čoraz viac spoľahlivejšie. „Pred tromi rokmi sme pri prvých testoch zaznamenali až 50 % poruchovosť, pretože technológia bola slabá. To sa výrazne zlepšilo,“ dodáva.
Najväčší potenciál zostáva nevyužitý
Z pohľadu efektivity však logistika stále naráža na základný problém – nevyužitú kapacitu. Priemerná vyťaženosť nákladných vozidiel v Európskej únii dosahuje približne 69 %, čo znamená, že značná časť prepravy prebieha s rezervou.
„Zbierame dáta o vyťažených vozidlách a následne ich vyhodnocujeme. Zistili sme, že naša vyťaženosť bola 85 % až 90 %, pričom dokážeme vyťažiť kamióny až na 95 % a znížiť tak CO2,” vysvetľuje Stanislav Martínek z Nestlé. Podľa neho je dôležité pozerať sa na nové technológie, ale zároveň neplytvať súčasnými prostriedkami.
Dôvodov je viac. Tlak na rýchlosť dodania často vedie k odchodom vozidiel s neúplným nákladom, po vykládke nasledujú prázdne jazdy a významnú úlohu zohráva aj neefektívne balenie tovaru. Optimalizácia kapacity pritom prináša okamžité výsledky. Zvýšenie vyťaženosti o niekoľko percent dokáže znížiť náklady aj emisie bez potreby investícií do novej techniky.
Významnú úlohu zohrávajú tiež obalové riešenia. Efektívnejšie balenie umožňuje lepšie využitie priestoru a znižuje počet potrebných prepráv. V niektorých prípadoch to znamená úsporu desiatok ton emisií CO₂ ročne.
Kombinácia krátkodobých a dlhodobých opatrení
Aktuálna situácia ukazuje, že logistika sa nemôže spoliehať na jedno riešenie. Firmy kombinujú rýchle opatrenia, ako je optimalizácia kapacity alebo využívanie väčších súprav, s dlhodobými investíciami do elektrifikácie a nových technológií.
Rozhodujúcim faktorom sa pritom stáva schopnosť reagovať na zmeny v reálnom čase. V prostredí, kde ceny energií aj dostupnosť kapacít kolíšu, získava konkurenčnú výhodu ten, kto dokáže rýchlo prispôsobiť svoje operácie. Logistika sa tak v čase neistoty vracia k základom – k efektivite, presnému plánovaniu a maximálnemu využitiu dostupných zdrojov.
