Stretli ste sa niekedy s názorom, že biozložky sú škodlivé? Alebo že na západe tankujú kvalitnejšie palivá? Že na staré autá nefungujú aditivované palivá? Nakoľko ich treba brať vážne?
Mýtov okolo zloženia a účinkov palív existuje naozaj veľa a ak im vodiči veria, môžu tým ohroziť svoje autá. Na najčastejšie mýty a na to, nakoľko sa ich treba obávať, sme sa pozreli s expertkou Markétou Jakoubkovou, kotrá má na starosti kvalitu palív v spoločnosti Shell.
Biozložky v palivách zanášajú a opotrebovávajú vstrekovaciu sústavu
Obavy z prítomnosti biozložiek v palivách nie sú podľa expertky na mieste. Každé palivo totiž musí splniť základné kvalitatívne kritériá stanovené pre benzín aj diesel Európskou úniou. Tá ich navyše pravidelne kontroluje. Jakoubková vysvetľuje, že biozložky naopak dokážu vlastnosti paliva zlepšiť. Vďaka nim má napríklad palivo vyššie oktánové číslo (benzín) alebo lepšiu mazivosť (nafta). Biozložka má takisto čistiaci účinok v kľúčových častiach sústavy a v neposlednom rade znižuje aj emisie.
Aditíva sú na zvyšovanie výkonu
Jednou z úloh aditív je udržiavať motor bez karbónových usadenín, ktoré vznikajú pri horení paliva vo valcoch motora. Aditíva ho majú premazávať a chrániť pred nadmerným trením. Práve usadeniny spôsobujú, že výkon motora postupným zanášaním klesá. Tankovaním prémiového paliva podľa Jakoubkovej štartuje proces čistenia kľúčových častí motora. Doba, za ktorú je motor úplne vyčistený, záleží podľa nej odjeho stavu, štýlu jazdy a počtu tankovaní. „Aditíva v prémiových palivách teda nezvyšujú výkon nad úroveň uvedenú v technickom preukaze, ale dokážu obnoviť jeho pôvodnú úroveň po vyčistení motora od usadenín,“ hovorí expertka.
Palivá v západnej Európe sú kvalitnejšie ako tie u nás
Legislatíva EÚ definuje vysoký štandard kvality palív, ktorý musia splniť všetky palivá v členských krajinách. Bez ohľadu na štát a rafinériu, v ktorej sa vyrobia, preto musia tieto kvalitatívne parametre spĺňať. Kontrolujú to aj obchodné inšpekcie jednotlivých štátov. Najlepšie značky v tejto oblasti pridávajú do základného paliva aditíva, ktoré samy vyvíjajú.
Jakoubková dodáva, že jediné, v čom sa palivá v rámci EÚ líšia, sú sezónne vlastnosti podľa tzv. národnej prílohy. Príkladom môže byť nafta, ktorá na juhu Európy nie je natoľko odolná voči mrazu ako nafta v severských krajinách. Preto by v zimných mesiacoch v nádrži kamiónov nemalo zostávať palivo z južných štátov, zvlášť ak sa vydajú na sever.
Zimné palivo je marketing, u nás ho nepotrebujeme
Nafta je pomerne citlivá na chlad, čo najlepšie vedia obyvatelia horských oblastí, kde teploty v noci klesajú pod -10 °C. Bežná nafta by pri takýchto teplotách mala problém a preto predajcovia počas zimných mesiacov prechádzajú na tzv. zimnú naftu. Bez nej by totiž dieselové motory mali problémy so štartovaním.
Palivá s aditívami sú preceňované
Expertka Shellu vysvetľuje, že ručným pridávaním aditív je ťažké docieliť rovnakú kvalitu, ako pri riadenom procese aditivácie palív. Pri ručnom dolievaní je totiž náročné odhadnúť správne množstvo aditíva, ktoré treba doliať. Väčšina palív na trhu totiž už prešla minimálne základnou aditiváciou. A ak vodič nevie, aký obsah aditív v nádrži už má, ťažko sa mu určuje, koľko ich má doliať, aby dosiahol optimálny výsledok.
Ďalšou komplikáciou je podľa Markéty Jakoubkovej rovnomerné premiešanie v nádrži a previazanie aditíva a paliva. Aby sa dosiahlo optimálne spojenie, musia mať obe kvapaliny rovnakú teplotu a pretože túto istotu výrobca samostatne predávaného aditíva nemá, produkt je výrazne zriedený, vysvetľuje odborníčka. Z tohto dôvodu je potrebné väčšie množstvo aditíva na dosiahnutie želaného efektu. To môže byť nielen drahé, ale navyše nie je zaručené ani dokonalé prepojenie s palivom.
Starému motoru už žiadne aditíva nepomôžu
Aj staršie vozidlá s vysokým počtom najazdených kilometrov môžu mať v motore hrubú vrstvu karbónových usadenín. Tá sa tvorí postupne ukladaním nových vrstiev na ventiloch a vnútorných stenách valcov, čo pomaly znižuje výkon. Aditivované palivo iniciuje proces čistenia kľúčových častí motora a postupne odstraňuje usadeniny aj zo zvyšku valcov a palivovej sústavy. Výsledkom je, že motor po čase opäť zvýši svoj výkon.
Ako pomôcť autu zmenou návykov pri šoférovaní?
Motor by sa mal v prvom rade zahriať na svoju prevádzkovú teplotu, dovtedy je potrebné citlivo pracovať s plynovým pedálom. Tvorbu usadenín podporujú aj jazdy pri nízkych alebo naopak vysokých otáčkach. Majitelia dieselov sú navyše v nevýhode, pretože ich motory sú citlivejšie na krátke jazdy, ktoré výrazne prispievajú k rýchlejšej tvorbe usadenín. Dôležité je občas motor krátkodobo „vytúrovať“ nad 4 000 otáčok. Ak máte auto, ktoré dokáže indikovať prebiehajúci regeneračný cyklus, nemali by ste ho prerušovať.