Stellantis pozastavuje vývoj vodíkových úžitkových vozidiel. Dve dekády výskumu tak nateraz končia bez komerčného úspechua. Vodíkové dodávky sa neuchytili.
Skupina Stellantis, ktorá zastrešuje značky Fiat, Peugeot, Citroën a Opel, oznámila 16. júla 2025 zásadný obrat vo svojej stratégii: vývoj vodíkovej technológie pre pohon elektrických vozidiel sa zastavuje. Spoločnosť zároveň potvrdila, že do konca tejto dekády neplánuje uviesť na trh žiadne vodíkové dodávky ani iné ľahké úžitkové vozidlá na vodík. Výroba modelového radu dodávok Pro One Hydrogen, ktorá mala začať v lete 2026 vo francúzskom Hordain a v poľských Gliwiciach, sa ruší.
Rozhodnutie, ako uvádza Stellantis, vyplýva z kombinácie troch hlavných faktorov: nedostatočná infraštruktúra na tankovanie vodíka, vysoké investičné náklady a slabé spotrebiteľské stimuly na kúpu vodíkových vozidiel. Jean-Philippe Imparato, prevádzkový riaditeľ pre región Enlarged Europe, zdôraznil, že vodíkový segment „zostáva okrajovým trhom, bez výhľadu na ekonomickú udržateľnosť v strednodobom horizonte“. Dodal tiež, že Stellantis sa bude namiesto toho naplno sústrediť na rozvoj batériových a hybridných osobných aj úžitkových vozidiel.
Dvadsať rokov vízií a investícií
Zrušenie vodíkového programu predstavuje koniec dlhoročnej cesty, ktorá sa začala už v roku 2001. Opel, vtedy ešte súčasť koncernu General Motors, predstavil koncept HydroGen1, postavený na modeli Zafira. Vozidlo vtedy prešlo 1 400 kilometrov cez arizonskú púšť za 24 hodín a stanovilo jedenásť medzinárodných rekordov. Tento debut zaradil značku medzi priekopníkov vodíkovej mobility v Európe a odštartoval dvadsať rokov vývoja vedeného Centrom pre alternatívne zdroje energie.
Skutočný komerčný prelom prišiel až v roku 2021, keď Stellantis predstavil svoj prvý sériovo vyrábaný vodíkový model – Opel Vivaro-e Hydrogen. Dodávka kombinovala nabíjateľnú batériu s palivovým článkom, ponúkala dojazd 400 kilometrov na vodík a ďalších 50 kilometrov na elektrinu. Plnenie trvalo len tri minúty a nákladový priestor bol identický s dieselovou verziou.
Rok 2022 bol pre vodíkové dodávky sľubný
V roku 2022 Stellantis vymenoval Jean-Michela Billiga za technického riaditeľa pre vodík a slávnostne otvoril závod v Hordain, ktorý ako prvý na svete umožňoval výrobu vozidiel s vodíkovým, elektrickým aj spaľovacím pohonom na jednej montážnej linke. Ročná kapacita bola stanovená na 5 000 vozidiel s cieľom dosiahnuť 100 000 vozidiel do roku 2030. V rovnakom čase skupina získala 33,3 % podiel v spoločnom podniku Symbio (s Michelinom a Forviou), zameranom na masovú produkciu palivových článkov v závode Saint-Fons.
Produktové portfólio sa rozšírilo o sesterské modely Peugeot e-Expert Hydrogen, Citroën ë-Jumpy Hydrogen, Fiat e-Scudo Hydrogen a väčšie dodávky ako e-Ducato, Movano a ë-Jumper. Všetky modely stavali na rovnakom technickom princípe: palivový článok ako primárny zdroj pohonu doplnený elektrickou batériou pre vyššiu flexibilitu a predĺžený dojazd.
Príliš veľký náskok pred trhom
Napriek technickému pokroku a investíciám v stovkách miliónov eur zostal zákaznícky dopyt hlboko pod očakávaniami. V roku 2022 Stellantis predal iba 350 vodíkových vozidiel, hoci výrobné kapacity umožňovali produkciu až 5 000 kusov. V roku 2023 predaje mierne vzrástli na 500 a predikcie pre rok 2024 predpokladali len 800 dodaných vozidiel, pri inštalovanej kapacite 15 000 kusov. Medzi cieľmi a realitou sa tak otvorila priepasť, ktorú nebolo možné prehliadnuť.
Kľúčovou prekážkou zostala slabá infraštruktúra. V celej Európe fungovalo menej ako 900 vodíkových staníc, prevažne v Nemecku a Francúzsku. Pre každodenné komerčné využitie je však dostupnosť paliva kritická. Aj keď sa náklady na výrobu jedného vozidla znížili z 130 000 na približne 75 000 eur, cenová výhoda stále zostávala na strane batériových vozidiel, ktoré navyše profitovali z lepších dotácií a zvyšujúcej sa zákazníckej dôvery.
V kontexte konkurencie
V porovnaní s konkurenciou sa rozhodnutie Stellantisu javí ako realistické. Toyota naďalej rozvíja vodíkové technológie – udržiava model Mirai a pracuje na vodíkových dodávkach aj nákladných vozidlách. Hyundai postupuje opatrnejšie, no konzistentne, s modelmi ako Nexo a riešeniami pre ťažkú nákladnú dopravu. Daimler Trucks, podobne ako Stellantis, revidoval svoju stratégiu a prechádza na multi-energetický prístup, ktorý umožňuje kombinovať rôzne pohony podľa konkrétneho využitia a regiónu.
Aj keď Stellantis zo súboja o vodíkové dodávky dočasne odstupuje, nemožno ich doterajší vývoj označiť za zlyhanie. Skúsenosti, know-how a technologický náskok môžu byť v budúcnosti opäť využité – najmä ak sa zmení dostupnosť infraštruktúry a regulačné rámce začnú vodík skutočne podporovať ako alternatívu v logistike s vysokými nárokmi na dojazd a rýchlosť plnenia.
Stellantis tak urobil strategické rozhodnutie: sústrediť sa na to, čo trh aktuálne požaduje – elektrické a hybridné riešenia – a zároveň si ponechať technologický potenciál do budúcnosti. V dobe, keď každé euro investované do vývoja musí mať jasnú návratnosť, ide o krok, ktorý je z pohľadu konkurencieschopnosti logický.