Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v pondelok odovzdala do užívania nový úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové.
Stavbu najdlhšieho diaĺničného tunela na Slovensku sprevádzalo viacero rozhodnutí, ktorých výsledkom je 27-ročné čakanie. Problémy súviseli s technológiou a prírodnými podmienkami, najviac však čakanie predlžovalo nekoncepčné plánovanie a meniace sa politické rozhodnutia, ktoré prichádzali s každou novou vládou.
Tunel Višňové a úsek Turany – Hubová
Očakáva sa, že novým tunelom bude denne prechádzať v priemere 20 000 vozidiel, z čoho asi štvrtinu bude tvoriť nákladná doprava. Najviac má odľahčiť dlhodobo výrazne preťažený úsek popod Strečno. Višňové je súčasťou diaľničného úseku s dĺžkou 13,5 kilometra, len samotný tunel meria 7,5 kilometra. Stavbu, ktorá skráti terajšiu trasu o približne 4 kilometre a vodičom ušetrí približne 15 minút, stavali 27 rokov.
Nový diaľničný ťah odbremení dopravu aj v okolitých obciach a meste Žilina. „V rámci intravilánu mesta Žilina sa vďaka novému ťahu D1 výrazne zvýši priepustnosť svetelnej križovatky ulíc Ľavobrežná, Košická a Nemocničná, keďže sa z nej vylúči tranzitná nákladná doprava prakticky zo všetkých smerov. Táto križovatka je známa dlhými kolónami najmä počas presunov vodičov pred sviatkami alebo aj vo všedné dni v prípade komplikácií na ceste popod Strečno,“ spomenul generálny riaditeľ NDS Filip Macháček.
Nový diaľničný úsek bude štandardne spoplatnený a v tuneli Višňové bude maximálna povolená rýchlosť 100 km/h. „Minimálne 80 percent tranzitu cez Strečno sa dostane sem do tunela a budú to desiatky tisíc vozidiel. Tie dáta, samozrejme, poskytneme a budeme poskytovať aj v relatívne krátkom čase a po nejakých dvoch – troch mesiacoch už úplne presné,“ skonštatoval Macháček.
Pomohli aj peniaze z EÚ
Prieskumná štôlňa najdlhšieho slovenského tunela sa začala raziť ešte v roku 1998 a prerazili ju s dvojročným oneskorením, v septembri 2002. Samotná výstavba tunela ale odštartovala až o 12 rokov neskôr. Sprevádzali ju nielen technické a prírodné problémy, ale aj nekoncepčné politické rozhodnutia. Demonštruje ich vylúčenie konzorcia Skanska – Strabag, ktorá v roku 2012 vyhrala výberové konanie, no napokon ho nová vláda zo súťaže vylúčila.
Aj keď išlo podľa slovenských úradov o nezákonné vylúčenie, po dvojročných prieťahoch sa novým víťazom stalo konzorcium Salini Impregilo – DÚHA. Na verejnosť však začali presakovať informácie o nefektívnom riadení projektu a meškaniach platieb dodávateľom. V roku 2018 sa oficiálne potvrdilo, že toto konzorcium nie je schopné stavbu dokončiť.
Ponuky nových záujemcov sa začali vyhodnocovať až v roku 2020. Začiatkom februára 2021 oznámil vtedajší minister Andrej Doležal víťaza tendra, ktorým sa stala Skanska. Tá istá firma, ktorá pred siedmimi rokmi podala najvýhodnejšiu ponuku, no aj tak v tendri neuspela.
Na výstavbu tohto tunela nezanedbateľným idelom prispela aj Európska únia. Financovala z neho vyše 90 %, v hodnote viac ako 250 miliónov eur. „Aj tu sa potvrdzuje, že Únia je pre ľudí na Slovensku nenahraditeľným partnerom a v tomto prípade doslova na každom kilometri. Bol by som rád, keby si šoféri a ich spolujazdci pri prejazde týmto tunelom pomysleli na to, že vďaka európskej solidarite – významnému finančnému príspevku z európskych prostriedkov, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci iných členských krajín – sa zvyšuje ich vlastná bezpečnosť a šetrí sa ich čas,“ uviedol Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
