Kým hlavne malé a stredné podniky riešia vyššie mýto, ktorého dopady už začínajú cítiť, štát si mädlí ruky a očakáva vyšší výber, ročne až o 100 miliónov eur.
Dopravné firmy varujú pred rastúcimi nákladmi, ktoré sa môžu a pravdepodobne sa aj premietnu do cien prepráv. Aktuálne pritom lacnejšia alternatíva k cestnej nákladnej doprave neexistuje. Železničná doprava je podľa pomalšia, menej flexibilná a v konečnom dôsledku aj drahšia.
Mýto drahšie o 40 %
Od 1. júla 2025 zdraželo mýto v priemere o 40 %, v závislosti od konkrétnych parametrov vozidla. Opatrenie vychádza z minuloročnej novelizácie zákona o mýte, ktorá reflektuje európsku smernicu Eurovignette. Vo všeobecnosti platí, že staré nákladné autá produkujúce vyššie emisie CO2 si priplatia viac naopak. „Takzvaná Eurovignette je úprava direktívy Európskej komisie. Hlavným cieľom je znížiť emisie CO2 do roku 2030 o 30 %,“ vysvetľuje Ivana Lang zo spoločnosti Eurowag. Nová smernica zavádza delenie vozidiel do piatich tried podľa ich emisií CO₂. Najnižšie sadzby budú dostupné len pre bez emisné vozidlá, ako sú tie na elektrický alebo vodíkový pohon.
NDS vo zvyšovaní mýta až taký problém nevidí. Cena mýta sa podľa Národnej diaľničnej spoločnosti totiž posledných 6 rokov neupravovala. „Treba podotknúť, že do roku 2019 sa cena mýta upravovala podľa inflácie. Od roku 2019 sa indexácia zastavila a sadzby sa nemenili. Ak by indexácia pokračovala, od roku 2019 do roku 2025 by cena mýta narástla o cca 40 %,“ tvrdí hovorca NDS Tomáš Ferenčák.
Kam idú peniaze vybrané na mýte?
Kým diaľničiari to vidia takto, samotní dopravcovia aj mimovládne organizácie dlhodobo upozorňujú na možné pochybenia a nevýhodné podmienky nastavenia mýta. Tie ú s cenami a výberom mýta na Slovensku spojené od samého začiatku, no v novembri 2019 ich oficiále potvrdil aj Národný kontrolný úrad.
Ten po svojej analýze oficiálne konštatoval, že „len desať centov z jedného eura zaplateného prostredníctvom mýta za užívanie spoplatnených úsekov ciest bolo v rokoch 2014-2018 použitých na výstavbu nových diaľnic.“ Štát sa ale zrejme nepoučil, pretože na možné opätovné plytvanie v systéme výberu mýta upozornila opäť v súvislosti s hľadaním nového prevádzkovateľa v apríli 2025 Nadácia zastavme korupciu.
Fungujú kompenzácie od štátu?
Sprievodným opatrením štátu má byť znížená sadzba dane z motorových vozidiel pre ťažké nákladné autá, platná od začiatku roka. „Dopravca tak pri najčastejšie používanej súprave s návesom na jedno vozidlo ročne ušetrí približne 330 eur,“ hovorí Ivana Lang. Timea Pospišová z Raben logistics Slovakia ale dodáva, že znížená cestná daň pre nákladné vozidlá nemá primárne kompenzovať zdražujúce mýto, ale náklady na povinnú výmenu tachografov. Navyše, cena za výmenu tachografu sa môže líšiť, ale v priemere sa pohybuje na úrovni od 600 až 700 eur vyššie.
„Pre lepšiu predstavu nižšia cestná daň ušetrí približne 300 eur na vozidlo ročne, zatiaľ čo nákup tachografov stojí nad 1000 eur na vozidlo. Zníženie dane z motorových vozidiel má teda najbližšie tri roky kompenzovať náklady na ich povinú výmenu,“ vysvetľuje Pospišová.
Nákladná doprava zdražie
Podľa združenia autodopravcov ČESMAD Slovakia sa dopravné firmy kvôli vyšśím cenám mýta nevyhnú zdražovaniu cien za prepravy. „Cestná doprava zabezpečuje viac než 70 % tovarových tokov v rámci Slovenska a medzištátneho obchodu. Ak má byť zachovaná kvalita a dostupnosť dopravných služieb, a vôbec prežitie dopravcu, je nevyhnutné, aby sa zvýšené náklady objektívne premietli do cien za prepravu,“ hovorí prezident združenia Česmad Slovakia Pavol Piešťanský.
Dopad pocítia najmä malí a strední dopravcovia. „Zvýšenie mýta najviac zasiahne lokálnych malých dopravcov s vozidlami triedy Euro 0 až Euro 4. Napríklad ľudí, ktorí vozia drevo na starých Tatrách alebo používajú staré stroje pre ich priechodnosť terénom,“ hovorí Peter Jombík z Únie autodopravcov Slovenska (UNAS).
„Vplyv na malé a stredné podniky závisí najmä od ich schopnosti premietnuť zvýšené náklady do cien pre zákazníkov, čo im legislatívna lehota aj umožnila,“ vysvetľuje Petra Poláčiková, hovorkyňa ministerstva dopravy. Podľa Pláčikovej nové mýtne sadzby zohľadňujú konkurencieschopnosť Slovenska v rámci stredoeurópskeho dopravného priestoru.
Výsledný dopad na dopravcov nevníma tak negatívne ani NDS. Podľa jej stanoviska je v prípade Slovenska výsledný dopad na dopravcov jeden z najnižších v rámci okolitých krajín, ktoré európsku legislatívu prijali už skôr.
„Na Slovensku, samotné mýto podľa dostupných analýz predstavuje menej ako 15 % z celkových nákladov dopravcov. Pre priemerných lokálnych dopravcoch výsledná zmena predstavuje navýšenie nákladov o 1,8 centa na kilometer,“ hovorí Ferenčák. Praktický príklad Eurowagu ale ukazuje iné čísla.
Vlaky sú málo efektívna alternatíva
Ako alternatíva kamiónovej dopravy sa často spomína železničná doprava, no jej využitie naráža na viacero praktických prekážok. Nespĺňa rýchle dodacie lehoty, infraštruktúra nie je dostačujúca a jej cena je vyššia. „Pokiaľ ide o prepravu tovaru v rámci susedných krajín, odoberatelia očakávajú doručenie v rámci jedného dňa. Napríklad zo Žiliny do Česka či Poľska to štandardne dokážeme zabezpečiť do 24 hodín. Pri železničnej preprave hovoríme o dvoch až štyroch dňoch, čo v dnešnom konkurenčnom prostredí jednoducho nestačí,“ upozorňuje Kristián Hajdu zo spoločnosti Raben Logistics Slovakia.
Železničná doprava na Slovensku má nízku kapacitu a nedostatočnú infraštruktúru. „Preprava vlakom z východu na západ trvá 5 dní, zatiaľ čo kamión zvládne rovnakú trasu za 2 dni a lacnejšie. Preto kamióny zostávajú nevyhnutné na doručenie zo stanice do firmy a nákladné vlaky často tranzit cez Slovensko obchádzajú,“ dodáva Jombík z UNAS.
NDS predpokladá, že v dôsledku plánovaného zvýšenia mýtnych sadzieb sa príjmy z mýta v tomto roku zvýšia o približne 50 miliónov eur. V nasledujúcich rokoch by sa mal tento nárast ustáliť na úrovni zhruba 100 miliónov eur ročne. Podľa NDS ide z výnosu približne 21 % na infraštruktúru, najmä na údržbu a prevádzku ciest. Ďalších 19 % tvorí environmentálna zložka, ktorú zákon viaže výlučne na zelené projekty. Ako presne sa rozdeľuje zvyšných 60 % z vybraného mýta diaľničiari vo svojom vyjadrení neuviedli.
