Rok 2026 prinesie dopravným a logistickým firmám na Slovensku kombináciu ekonomických, prevádzkových aj personálnych výziev. Kým na jednej strane rastú náklady spojené s daňovo-odvodovým zaťažením práce a podnikania, na druhej strane sa trh zrýchľuje a mení charakter logistických operácií.
Čiastočnú úľavu môže priniesť legislatíva umožňujúca dlhodobejšie zamestnávanie vodičov z tretích krajín, no ani táto zmena nerieši všetky štrukturálne problémy sektora. Slovensko vstupuje do roka 2026 s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením práce v rámci krajín V4.
Slovenskí dopravcovia to majú náročné
To má priamy vplyv na konkurencieschopnosť domácich dopravcov, najmä v porovnaní so susednými trhmi. Situáciu ešte viac zhoršilo zvýšenie odvodu na verejné zdravotné poistenie za zamestnanca o jeden percentuálny bod, zo 4 % na 5 %, ktoré platí od januára tohto roka. „Z pohľadu celkového daňovo-odvodového zaťaženia práce je Slovensko v rámci krajín V4 na tom najhoršie, najmä pokiaľ ide o výšku odvodového zaťaženia,“ hovorí Jakub Volner z Panattoni.
Vysoké mzdové náklady sa už dnes odrážajú v štruktúre prepráv. Analýza spoločnosti Transportly porovnávala vnútroštátnu a medzinárodnú prepravu tovaru a ukázala výrazné rozdiely v podiele domácich dopravcov. „Pri vnútroštátnych prepravách v rámci Slovenska ich až 80 % realizovali slovenskí dopravcovia. Pri vývoze tovaru zo Slovenska do zahraničia je podiel slovenských dopravcov približne 50 %. Najnižší podiel však vidíme pri dovoze tovaru späť na Slovensko, kde slovenskí dopravcovia zabezpečujú len okolo 30 % prepráv,“ vysvetľuje Viktor Sučka z Transportly.
Podľa neho je hlavným dôvodom rozdielov práve mzdové zaťaženie. „Náklady na vodiča sú napríklad v Poľsku výrazne nižšie než u slovenských logistických spoločností, pričom mzdy sú v oboch krajinách podobné,“ dodáva Sučka.
Platíme vysoké dane
Tlak na firmy nezvyšujú len náklady na prácu, ale aj celkové daňové zaťaženie podnikania. Slovensko spolu s Českom uplatňuje v regióne V4 najvyššiu základnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb na úrovni 21 %. Pri veľkých firmách sa však efektívne zaťaženie zvyšuje ešte viac. „Od minulého roka daň z príjmov najväčších firiem vzrástla na 24 %, čím sa stala suverénne najvyššia v regióne. Nad túto úroveň ešte musíme nadsadiť sektorové dane, napríklad pre bankový či energetický sektor,“ vysvetľuje analytik Michal Horňák zo Slovenskej sporiteľne.
Podľa neho výpočet nekončí len pri dani z príjmov. Daň z finančných transakcií predstavuje pre firmy ďalšie nepriame zaťaženie, ktoré je „ekvivalentom dvoch až troch percentuálnych bodov navyše k dani z príjmov firiem“.
Trh sa mení, vodiči stále chýbajú
Popri daňových otázkach čelí logistika aj výraznej transformácii trhu. Rast objemu online objednávok mení charakter skladových operácií a kladie vyššie nároky na rýchlosť a flexibilitu. Tradičný model veľkých B2B zásielok ustupuje menším, ale častejším dodávkam, ktoré musia byť spracované v krátkom čase.
„Rast ecommerce zásielok znamená, že naše sklady musia zvládať čoraz viac menších a častejších objednávok, namiesto tradičných veľkých zásielok pre B2B zákazníkov. Tie musia byť vyskladnené a pripravené na expedíciu do niekoľkých hodín. To mení usporiadanie skladov, technológiu aj plánovanie práce,“ hovorí Jozef Ševčík, country manažér zo spoločnosti Raben Logistics Slovakia.
Významnou témou roka 2026 zostáva aj nedostatok vodičov. Čiastkové riešenie priniesla zmena vízového režimu, ktorá umožňuje udelenie až 5 000 národných víz pre pracovníkov z tretích krajín v doprave s platnosťou až na jeden rok, namiesto doterajších 180 dní. Podľa dopravcov bol pôvodný polročný režim dlhodobo nefunkčný.
„Doteraz sme vodičov z tretích krajín nezamestnávali najmä z dôvodu krátkej platnosti národných víz, ktoré sa udeľovali spravidla len na 180 dní. Tento režim bol vnímaný ako dočasné riešenie a v praxi viedol k vysokej fluktuácii a špekulatívnym presunom pracovníkov, čo je pre logistiku dlhodobo neudržateľné,“ pokračuje Jozef Ševčík z Raben Logistics Slovakia.
Krátkodobé zamestnávanie vodičov má podľa neho aj priamy dopad na kvalitu služieb. „Naši vodiči pracujú s modernými technológiami, vrátane systémov na skenovanie a trackovanie tovaru v reálnom čase. Ide o procesy, kde je nevyhnutná dôkladná adaptácia a zaškolenie,“ dodáva. Zároveň však upozorňuje, že samotné národné víza neriešia hlbší problém. „Ten má korene v demografickom vývoji, nízkej atraktivite povolania a nedostatku nových talentov v logistike.“
Rok 2026 tak bude pre dopravcov a logistické firmy rokom prispôsobovania sa. Vysoké daňové a odvodové zaťaženie bude naďalej tlačiť na marže, zrýchľujúci sa trh si vyžiada investície do technológií a procesov a personálna otázka zostane jednou z kľúčových strategických tém. Bez kombinácie legislatívnych úprav, zvyšovania efektivity a dlhodobej práce s ľudskými zdrojmi sa konkurencieschopnosť slovenských dopravcov bude udržiavať len čoraz ťažšie.
