Na vypočutí dopravného výboru nemeckej spolkovej vlády k zvyšovaniu cien mýta vystúpili niekoľkí predstavitelia z prostredia cestnej nákladnej dopravy. Vo svojich prejavoch nešetrili tvrdou kritikou k plánom Bundestagu.
Hovorca nemeckej Spolkovej asociácie logistiky cestnej dopravy a likvidácie odpadu (BGL) Dirk Engelhardt ako prvý kritizoval plány federálnej vlády zvýšiť ceny mýta pre nákladné vozidlá. Vo svojej kritike bol mimoriadne otvorený a vyššie mýto opísal ako „nezmyselný hnací motor inflácie uprostred hospodárskej krízy,“ podľa neho navyše aj bez akéhokoľvek riadiaceho efektu.
BGL predpovedá množstvo problémov
Podľa Engelhardta svojim návrhom zákona federálna vláda takmer zdvojnásobí mýto pre nákladné vozidlá, čím zaťaží ekonomiku a celú spoločnosť dodatočnými ročnými nákladmi vo výške približne 7,62 miliardy eur. Najmä pre malých a stredných podnikateľov nie je jednoduché preniesť dodatočné náklady na svojich klientov. Mnohí preto podľa hovorcu BGL zvažujú ukončenie prevádzky.
Engelhardt dodal, že len 0,03 % nákladných vozidiel na nemeckých cestách je elektrických a potrvá teda ešte niekoľko rokov, kým prebehne obmena vozového parku, ktorý tvorí približne 800 000 nákladných vozidiel.
„Elektrické nákladné autá sú v súčasnosti až 3,5-krát drahšie ako dieselové. Navyše, v súčasnosti neexistuje ani jedna meganabíjačka, na ktorej by sa nákladné auto počas prestávky nabilo aspoň na toľko, aby sa dostalo do najbližšieho bodu nakládky alebo vykládky,“ povedal Engelhardt. Načasovanie zvýšenia mýta bola podľa neho jedna obrovská katastrofa.
Dôvodom, prečo je načasovanie obzvlášť náročné, je podľa neho aj to, že mnohé zmluvy boli uzavreté skôr, ako sa mohli zohľadniť vyššie mýta. Preto by sa podľa BGL zmeny nemali aktivovať skôr ako 1. januára budúceho roka.
Chýbajú zdroje aj technológie
Na vypočutí výboru vystúpili aj Thomas Hansche, podpredseda Federálneho združenia logistiky a dopravy. Povedal, že „stanovenie cien CO2 si vyžaduje pre spoločnosti reálne alternatívy, ako aj dostatočné finančné zdroje na prechod na bezemisné technológie a primerané plánovanie prevádzkových úprav.“ Ani jedna z týchto požiadaviek však v súčasnosti podľa neho nie je splnená. Hansche tiež vyzval, aby sa nadobudnutie platnosti mýta založeného na CO2 odložilo do roku 2030 a aby sa k biopalivám a e-palivám pristupovalo rovnako ako k vozidlám bez emisií.
Frank Huster, výkonný riaditeľ Nemeckej asociácie zasielateľstva a logistiky (DSLV) dodal, že vozidlá bez emisií nebudú do konca dekády celoplošne použiteľné. Takisto podporil používanie biopalív s cieľom znížiť emisie a naznačil, že ich úloha bola doteraz podceňovaná.
S biopalivami nesúhlasia všetci
Kim Kohlmeyer z organizácie Transport & Environment Germany bola z využitia biopalív ako alternatívy nadšená podstatne menej. Obnoviteľné palivá, vrátane pokročilých biopalív a palív na báze elektriny, zostanú podľa nej v dohľadnej budúcnosti drahé a neprispejú k zníženiu emisií v dôsledku problémov s udržateľnosťou. Kohlmeyer sa od ostatných odlišovala aj tým, že vyjadrila nadšenie z vyššieho počtu elektrických vozidiel.
„Európski výrobcovia nákladných vozidiel vrátane spoločností Daimler, MAN, Scania a Volvo sa zameriavajú na uvedenie elektrických nákladných vozidiel na trh pre všetky segmenty vozidiel a od roku 2024 najmä pre diaľkovú dopravu. Už bolo ohlásených približne 30 modelov nákladných vozidiel bez emisií, ktoré sa začnú sériovo vyrábať pre európsky trh do roku 2025,“ povedala Kohlmeyer.
Prof. Matthias Knauff z katedry verejného práva na Univerzite Friedricha Schillera Jena sa k problematike vyjadril aj z pohľadu snahy presunúť toky tovarov na železnicu. „Prechod v nákladnej doprave na železnicu si vyžaduje primerané prepravné kapacity, využívanie bezemisných, ekologických nákladných vozidiel a ich dostupnosť na trhu. Obe sú v súčasnosti dostupné len vo veľmi obmedzenom rozsahu, takže snaha vyhnúť sa vyšším nákladom na mýto, čo je žiadúce z hľadiska klimatickej politiky, sa prinajmenšom v blízkej budúcnosti stretne s reálnymi obmedzeniami.“ Knauff dodal, že navrhované zvýšenie cestného mýta zvýši náklady na cestnú nákladnú dopravu bez akýchkoľvek účinkov na ochranu klímy.