19.8 C
Bratislava
utorok, 27 mája, 2025

Zelená logistika sa nekoná, trh preferuje rýchlosť

Advertisement

Ekologickejšia, tzv. zelená logistika musí byť zároveň drahšia. Tento fakt sa však javí ako problém, ktorý zelenú logistiku výrazne brzdí.

Zelená logistika je veľkou témou, ale ochota firiem investovať do zelených technológií v skladoch, akými sú napr. fotovoltaika, tepelné čerpadlá či LED osvetlenie je nízka. Zhodli sa na tom odboníci na konferencii Speedchain v Modre. „Firmy síce požadujú čistejšie technológie a obnoviteľné zdroje energie v budovách, no nie sú ochotní za ne platiť. V praxi sa tak točíme v začarovanom kruhu – ekologické riešenia sú spravidla drahšie, pretože sú technologicky vyspelejšie a to je realita,“ vysvetľuje Jakub Pelikán z Mountpark Central Europe. 

Panattoni Park Bratislava North II nakladacie rampy
Foto: Panattoni

Zavádzanie udržateľných riešení zvyšuje náklady, avšak vo väčšine prípadov sa nejedná o astronomické sumy. „Pre podniky to môže znamenať zvýšenie nájomného o 2,5 %, čo pri veľkých skladových objektoch predstavuje relatívne zanedbateľný nárast,“ hovorí Ivan Pastier z Panattoni Slovakia.

Zelená logistika za vysokú cenu

Jedným z faktorov, ktoré treba v tejto problematike zvažovať, je sektor. Pri nízkomaržových sektoroch ako potravinárstvo je investícia do zelenej logistiky často nereálna, myslí si Kateřina Kačírková z MD logistika. „Môžeme to nastaviť zelené a technologicky vyspelejšie, ale keď ukážeme výslednú sumu producentovi potravín, ten zbledne – zistí, že nemá peniaze na inovácie.“

kontajnery v depe Raben
Foto: Raben

Na Slovensku navyše aj v tomto ohľade zaostávame. Záujem o udržateľné riešenia je na Slovensku nižší ako v Česku. „Len 12 % slovenských firiem by si bolo ochotných priplatiť za ekologické riešenia budov, ako sú solárne panely alebo tepelné čerpadlá. V Česku je to 17 %,“ hovorí Kristián Hajdu z Raben Logistics Slovakia. 

Intermodálna doprava naráža na bariéry 

Ako je na tom intermodálna doprava? Je síce ekologickejšia, no jej spoľahlivosť a rýchlosť zatiaľ nedosahujú očakávania a to ako v prípade námornej, tak aj železničnej dopravy. „Námorný prístav je závislý od situácií na mori, veľkým problémom je nespoľahlivosť – sme pod 50 %,“ konštatoval Vladimír Doboš z Hafen Hamburg. Spolu s Martinom Nováčkom z MSC CZECH REPUBLIC sa zhodli, že dôvodom nespoľahlivosti na mori je predovšetkým geopolitická situácia.

„Lodné spoločnosti aj terminály sa snažia situáciu zlepšovať, a to najmä efektívnejšou výmenou dát a informácií,“ konštatuje Nováček. „Na druhej strane je problém aj v železničnej infraštruktúre, do ktorej sa dlhé roky neinvestovalo – v Česku, na Slovensku aj v Nemecku,“ dodáva Doboš. 

Hamburg Hafen Port
Foto: HHLA

Kristián Hajdu z Raben Logistics Slovakia upozornil, že intermodálna preprava nie je vhodná najmä pri krátkych vzdialenostiach. „Využitie žel. dopravy napr. medzi Slovenskom a Českom nedáva zmysel — tovar vieme doručiť kamiónom do 24 hodín, zatiaľ čo žel. dopravou by to trvalo 2 až 4 dni. Pokiaľ by zmluva nevyžadovala dodanie na druhý deň, tak z ekologického pohľadu by to dávalo význam. Pri aktuálnej situácií na trhu, kedy je rýchlosť rozhodujúca obzvlášť u kratších vzdialeností  si to však neviem predstaviť.“ Vzhľadom na nižšiu cenu je železnica často nahrádzaná cestnou nákldnou dopravou.

Budúcnosť je autonómna 

S tlakom na cenu prichádzajú aj nové riešenia, ktoré postupne menia logistiku. „V rámci takzvaných value added services, vieme zabezpečiť napríklad štítkovanie, olepovanie či balenie viacerých produktov do jedného balenia. Tieto procesy máme štandardne automatizované a vykonáva ich stroj,“ vysvetľuje Kristián Hajdu. 

Prístav Hamburg Hafen a kontajnery v termináli Metrans
Foto: HHLA

„Robot s LIDArom sa orientuje samostatne, nepotrebuje navádzanie. Najväčší z nich unesie 3 000 kg – to je dvakrát viac ako prepravuje ručne človek na štandardnom paletovom vozíku,“ dodáva Lukáš Hronek z KUKA Robotics.

V námorných prístavoch ide vývoj ešte ďalej. Adéla Kurečková z Baltic Hub predpovedá, že za 20 rokov v prístave nebude potrebný ani jeden človek: „Všetko bude riadené z kancelárie. Už dnes používame poloautomatické žeriavy, ktoré ovládajú operátori z kancelárie.“ Vladimír Doboš z Hafen Hamburg dodáva, že už dnes majú plne automatizovaný terminál, kde je prekládka z lode na vlak úplne bez ľudskej prítomnosti. Jeden gamechanger neexistuje – je to o desiatkach faktorov naraz,“ uzavrel. 

Aktuálne
Prečítajte si aj