Nové clo na zásielky do 150 eur, známe tiež ako trojeurové clo na nízkohodnotný tovar dovážaný do Európskej únie môže oslabiť model priameho posielania jednotlivých balíkov z Ázie ku konečným zákazníkom. Logistické spoločnosti očakávajú väčší význam hromadného dovozu, colného odbavenia celých zásielok a následnej distribúcie z európskych skladov.
Nové pravidlo platí od 1. júla 2026 a vzťahuje sa na tovar s hodnotou do 150 eur dovážaný z krajín mimo Európskej únie. Poplatok môže ovplyvniť nielen výslednú cenu objednávok, ale aj spôsob, akým veľké online platformy organizujú dovoz, skladovanie a doručovanie tovaru v Európe. Clo sa pritom nemusí účtovať iba raz za celý balík. Trojeurový poplatok sa uplatňuje na každú samostatnú kategóriu tovaru uvedenú v colnom vyhlásení. Ak teda zásielka obsahuje produkty patriace do viacerých colných kategórií, výsledná suma môže byť násobkom troch eur.
Zmena najviac zasahuje model, pri ktorom predajcovia z tretích krajín posielajú lacný tovar priamo jednotlivým zákazníkom v EÚ. Podľa poľskej doručovacej platformy GlobKurier môže počet takýchto balíkov najskôr klesnúť, nemusí to však automaticky znamenať trvalé zníženie dovozu. Predajcovia a internetové platformy môžu namiesto toho začať privážať väčšie objemy tovaru v konsolidovaných zásielkach, colne ich odbaviť naraz a jednotlivé objednávky následne vybavovať zo skladov nachádzajúcich sa v členských štátoch.
Zákazníci chcú poznať konečnú cenu vopred
Prieskum, ktorý si objednala spoločnosť ID Logistics, naznačuje, že časť spotrebiteľov plánuje uprednostňovať zásielky odosielané z územia Európskej únie. Približne 25 % respondentov uviedlo, že bude častejšie vyberať doručenie z krajín EÚ, aby sa vyhli dodatočným poplatkom. Ďalších 12 % chce nakupovať výhradne ponuky expedované z európskych skladov. Spolu tak 37 % opýtaných naznačilo posun smerom k objednávkam vybavovaným v rámci EÚ.
Ďalších 23 % respondentov očakáva, že bude nakupovať menej často u predajcov, ktorí posielajú tovar zo štátov mimo Únie. Prieskum však zároveň ukázal, že samotná poloha skladu nie je pre väčšinu zákazníkov najdôležitejším faktorom. Rozhodujúca zostáva cena, ktorú pri nákupoch mimo EÚ zohľadňuje 90 % respondentov. Dôležitá je však aj transparentnosť. Zákazníci chcú vedieť konečnú sumu ešte pred potvrdením objednávky a nechcú byť prekvapení dodatočným clom alebo poplatkami pri doručení.
Výsledky pochádzajú z prieskumu medzi 1 039 poľskými spotrebiteľmi, ktorí si počas predchádzajúcich 12 mesiacov objednali tovar z krajín mimo EÚ. Nedajú sa preto automaticky preniesť na všetkých európskych zákazníkov, naznačujú však možné smerovanie spotrebiteľského správania.
Clo na zásielky do 150 eur môže presmerovať toky na európske sklady
Presun od jednotlivých leteckých zásielok k hromadnému dovozu by zmenil logistickú trasu tovaru, aj keby celkový dopyt po lacných produktoch z Ázie výraznejšie neklesol. Väčšie zásielky by po príchode do EÚ prešli spoločným colným odbavením a tovar by sa následne uskladnil v regionálnych distribučných centrách. Objednávky zákazníkov by už pokračovali ako vnútroštátne alebo cezhraničné zásielky v rámci jednotného trhu.
Takýto model môže zvýšiť dopyt po colných službách, zmluvnej logistike, skladovaní, vychystávaní objednávok, preprave z prístavov a terminálov aj po doručovaní na poslednej míli. Veľké platformy sa na tento vývoj pripravujú už dnes. GlobKurier poukazuje napríklad na skladové kapacity spoločnosti Shein v okolí poľského Vroclavu a na využívanie európskych skladov platformou Temu.
Výhodu budú mať najmä veľké spoločnosti s dostatočným kapitálom, objemom objednávok a schopnosťou držať zásoby vo viacerých krajinách. Menší predajcovia, ktorí sú závislí od priameho odosielania jednotlivých balíkov z Ázie, budú mať pri zmene logistického modelu podstatne menší priestor. Pre európskych logistických operátorov môže nové clo priniesť viac zákaziek, zároveň však zosilní konkurenciu. Najväčšie e-commerce platformy môžu budovať vlastné doručovacie siete alebo užšie prepájať svoje systémy s vybranými kuriérskymi spoločnosťami.
Nové colné pravidlo tak nemusí zásadne obmedziť európsky dopyt po lacnom tovare z tretích krajín. Pravdepodobnejšie je, že zmení spôsob jeho dovozu. Väčšiu úlohu môžu získať konsolidované zásielky, európske sklady a poskytovatelia, ktorí dokážu spojiť colné odbavenie, skladovanie a distribúciu do jedného transparentného logistického riešenia.
