-0.2 C
Bratislava
streda, 18 februára, 2026

Južná Kórea investuje tri miliardy eur do globálnej logistiky

Juhokórejská vláda schválila investičný plán, ktorého cieľom je svetová logistika.

Plán v objeme 4,5 bilióna juhokórejských wonov, čo predstavuje približne tri miliardy eur, má za cieľ do roku 2030 výrazne posilniť logistickú prítomnosť krajiny v zahraničí. Program koordinuje ministerstvo oceánov a rybolovu v spolupráci s prístavnými správami, verejnými finančnými inštitúciami a najväčšími súkromnými dopravnými a logistickými hráčmi. Reaguje tým na narušenia dodávateľských reťazcov z posledných rokov a snahu zabezpečiť kontinuitu juhokórejského exportu na kľúčových svetových trhoch.

Globálna logistika v centre pozornosti vlády

Základom stratégie je vertikálna integrácia logistických činností. Južná Kórea sa už nespolieha len na silnú pozíciu v námornej doprave, ale cielene si buduje kontrolu nad skladovaním, distribúciou a správou prístavných terminálov v cieľových krajinách. Do roku 2030 sa má počet zahraničných logistických hubov zvýšiť zo súčasných deviatich na štyridsať, zatiaľ čo počet prístavných terminálov s kórejskou účasťou narastie zo siedmich na desať. Nové kapacity majú zahŕňať moderné sklady pre chladiarenskú logistiku, automatizované systémy a riešenia určené pre tovar s vysokou pridanou hodnotou, najmä z oblasti elektroniky, automobilového priemyslu a chémie.

Finančnú chrbticu programu tvorí Korea Ocean Business Corporation, ktorá rozširuje globálny fond dodávateľských reťazcov z jedného na dva bilióny wonov a zároveň vytvára špecializovaný fond pre kontajnerové terminály v objeme jedného bilióna wonov. Tieto zdroje umožňujú kórejským prístavným správam priamo investovať v zahraničí a zároveň zapojiť súkromných operátorov, ako sú HMM, CJ Logistics, Samsung SDS či LX Pantos. Výsledkom má byť nižšie investičné riziko a garantovaná kapacita aj cenová stabilita pre malé a stredné exportné firmy.

Námorná doprava v Európe
Foto: Pixabay.com

Hlavným motívom investície je zvýšenie odolnosti logistických reťazcov. Počas pandémie čelili juhokórejské podniky meškaniam a rastúcim nákladom pre nedostatok skladových kapacít v zahraničných prístavoch. Vlastná kontrola nad hubmi a terminálmi má zabezpečiť stabilné oporné body aj v obdobiach kongescií a znížiť závislosť od infraštruktúry spravovanej tretími stranami alebo konkurenčnými štátmi. Tento prístup má aj geopolitický rozmer, keďže sa týka prístupu k strategickým surovinám a komponentom v čoraz fragmentovanejších globálnych reťazcoch.

V plánoch je aj Európa

Európa patrí medzi hlavné regióny realizácie tohto plánu. Kórejské úrady vnímajú kontinent ako kľúčový trh a logistický uzol, ktorý spája severné, južné aj východné koridory. V Holandsku už funguje veľké logistické centrum v prístave Port of Rotterdam v oblasti Maasvlakte West, ktoré vybudovala Busan Port Authority a prevádzkuje ho Samsung SDS. Slúži ako vstupná brána pre severnú Európu a umožňuje rýchlu distribúciu tovarov do Nemecka, Beneluxu a Škandinávie.

Nakladanie kontajnera na kamión
Foto: Maersk

V Stredomorí je najvýznamnejším projektom hub v Barcelone, kde vznikol spoločný podnik B2B Logistics Busan Barcelona Hub, vlastnený z 51 % prístavom Busan a zo 49 % prístavom Port of Barcelona. Ide o prvý prípad priamej správy európskej logistickej platformy juhokórejským verejným subjektom a jasný signál posilňovania kórejskej prítomnosti v stredomorských logistických sieťach.

Na rade je východná Európa, bez Slovenska

Plány sa rozširujú aj do východnej Európy, kde sa pripravujú nové huby v Poľsku, Maďarsku a Chorvátsku. Tieto lokality úzko súvisia s investíciami juhokórejských skupín do výroby batérií a automobilov v regióne, napríklad zo strany LG Energy Solution či SK On. Dostupnosť vlastnej logistickej infraštruktúry má skrátiť dodacie časy a posilniť prepojenie medzi výrobou a distribúciou na úrovni celej EÚ.

Z pohľadu európskeho logistického trhu prináša juhokórejská iniciatíva nový konkurenčný faktor. Vstup ázijských verejných operátorov do správy terminálov a hubov môže zmeniť rovnováhu medzi prístavmi a zvýšiť tlak na domácich hráčov. Zároveň však znamená prílev nových kapacít a investícií, ktoré môžu podporiť plynulosť tokov a zvýšiť atraktivitu regiónov napojených na globálne hodnotové reťazce.

Martin Miksa
Martin Miksa
O doprave a logistike som začal písať ešte počas vysokej školy, zaujal ma svet, kde musí všetko sedieť, dávať zmysel a fungovať bez zbytočných obchádzok. V CARGO MAGAZÍNe sa venujem najmä videám, testom a obsahu, ktorý má našim divákom prinášať podstatné informácie, k veci, ale zaujímavo.
Aktuálne
Prečítajte si aj