V roku 2024 zaznamenala európska cestná nákladná doprava mierne oživenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Správu o tom ako sa vyvíjala cestná nákladná doprava vydal Eurostat. Podľa nej v členských štátoch EÚ prepravili ťažké nákladné vozidlá celkovo 1 869 miliárd tonokilometrov, čo predstavuje nárast o 0,6 % oproti roku 2023. Ide o malý, no významný krok, ktorý potvrdzuje, že sa odvetvie definitívne dostalo nad úroveň z čias pred pandémiou. Za týmto číslom sa však skrývajú rozdielne trendy podľa typu prepravy.
Cestná nákladná doprava podľa typu
Vnútroštátna doprava, ktorá tvorí niečo vyše 61 % celkovej prevádzky, mierne posilnila, o 0,8 %. Naopak, medzinárodné prepravy – približne štvrtina celkového objemu – ďalej klesali o 1,5 %. Na druhej strane sa zintenzívnila cezhraničná konkurencia: tzv. cross-trade (tranzitná doprava cez cudzie krajiny) vzrástla o 3,5 % a kabotáž o 4,8 %. Tieto dva segmenty spolu predstavujú 14,1 % všetkých tonokilometrov v EÚ.
Na čele rebríčka krajín podľa dopravného výkonu zostáva Poľsko s 368 miliardami tonokilometrov – takmer pätinou celého trhu. Nasledujú Nemecko (281 mld. tkm) a Španielsko (272 mld. tkm), ďalej s odstupom Francúzsko (174 mld.) a Taliansko (153 mld.). Týchto päť krajín spolu zabezpečuje až 67 % všetkej cestnej nákladnej dopravy v únii, čo podčiarkuje vysokú koncentráciu tohto sektora.
Česko medzi výkonnými krajinami
Druhá výkonnostná skupina však naberá na sile. Česká republika, Rumunsko, Litva a Holandsko – každá s objemom medzi 63 až 70 miliardami tonokilometrov – zaznamenali rast najmä vďaka moderným intermodálnym terminálom alebo výhodnej tranzitnej polohe. Kým desať členských štátov zaznamenalo výrazné poklesy – najväčšie v Bulharsku (-18,6 %), Portugalsku (-14 %) a Luxembursku (-8,6 %) – pätnásť krajín skončilo rok s rastom. Najviac vynikli Slovensko (+15,9 %), Lotyšsko (+12,9 %) a opäť Česká republika (+8,5 %).
Špeciálnu pozornosť si zaslúži Poľsko, keďže viac než 64 % jeho dopravy tvoria medzinárodné prepravy, cross-trade alebo kabotáž. Je to akýsi dôkaz modelu orientovaného na logistické služby pre tretie strany v rámci baltsko-rýnskej osi. Tento model naplno využíva TEN-T koridory a trend presunu výroby do východnej Európy.
Najviac sa vozí FMCG
Z hľadiska prepravovaného tovaru zostáva poradie nezmenené. Na čele sú potraviny a nápoje (312 miliárd tonokilometrov), čo dokazuje odolnosť základných dodávateľských reťazcov aj v čase energetickej krízy. Nasleduje zoskupený tovar (groupage) – chrbtová kosť logistiky e-commerce – s 237 miliardami a poľnohospodárske produkty s 208 miliardami. Stavebný materiál, nerasty, chemikálie, kovy, papier, dopravná technika a odpad dopĺňajú spektrum tovarov s vysokou špecifickou hmotnosťou.
Prepravené vzdialenosti potvrdzujú dominanciu stredných a dlhých trás: jazdy medzi 150 a 999 km predstavovali 1 126 miliárd tonokilometrov – viac než polovicu celkového výkonu a medziročne narástli o 1,5 %. V tomto segmente opäť vedú Poľsko (219 mld.) a Nemecko (175 mld.), čo odráža rozsiahle vnútroštátne siete a silnú orientáciu na export.
Napriek tomu však pretrvávajú obavy o udržateľnosť. Ak sa skromné oživenie z roku 2024 bude ďalej rozvíjať bez výrazného zlepšenia efektivity, ako lepšie využitie kapacity, menej prázdnych jázd, rozvoj bezemisných flotíl či presun ťažších tovarov na železnicu a vodné cesty, môžu emisie opäť začať rásť, čo by bolo v priamom rozpore s cieľmi Zeleného dohovoru. Pre európsku logistiku tak rok 2025 prináša dvojitú výzvu: upevniť stále krehké zotavenie a zároveň výrazne zrýchliť dekarbonizáciu.
