Generálny riaditeľ Kuehne+Nagel Slovensko Radoslav Miko je v logistike dlho. Zažil viaceré krízy aj turbulentné obdobia na svetových aj domácich trhoch. Ako vníma aktuálnu situáciu a výzvy, ktoré pred dodávateľské reťazce stavia nová geopolitická realita?
Ako podľa Vás na dodávateľské reťazce pôsobí súčasná situácia, kedy popri dlhodobých výzvach musia čeliť aj čoraz väčšej neistote?
Logistika ako odvetvie bola vždy veľmi dynamickým prostredím, ale na rozdiel od súčasnosti bola vo veľa ohľadoch čiastočne predikovateľná a zmeny sa diali postupne. To, čo zažívame v priebehu posledných možno piatich rokov, je niekoľko vrstiev konfliktov, vojen, obchodných vojen alebo geopolitických zmien, ktoré so sebou prinášajú nejasné podmienky fungovania. Na druhej strane, geopolitická situácia v oveľa väčšej miere ovplyvňuje aj globálnu námornú prepravu, viac ako kedykoľvek predtým.
Najväčšie toky tovarov boli presmerované kvôli konfliktom v Suezskom prieplave, čo samotnú prepravu predĺžilo o desať až osemnásť dní. Dodávateľské reťaze neboli na začiatku pripravené na to, aby vedeli s dvojtýždňovým oneskorením meniť svoje výrobné procesy. Toto je asi v najväčšej miere spúšťač zmien, ktoré sa na trhu následne dejú, pretože samotným meškaním lodí pri takejto zmene prichádza jednak k novému trasovaniu a rotácii lodí, ktoré idú iným spôsobom, ako sme boli zvyknutí. Toto prináša veľkú mieru neistoty.
Ako na to reagujú zákazníci?
Zákazníci očakávajú skôr skracovanie tranzitných časov, aby vedeli efektívne plánovať svoju výrobu. V námornej preprave to najzásadnejšie ovplyvňuje situáciu a musíme byť veľmi flexibilní, aby sme na to vedeli zareagovať. Námorné cargo, ktoré už je na lodi, nie je možné prekladať tak, ako v rámci Európy alebo kontinentálnej kamiónovej prepravy.
Dá sa vôbec reagovať na tak rýchle zmeny, akých svedkami sme boli v uplynulých týždňoch, napríklad zavedenie nových ciel?
Obchodné vojny môžu znamenať napríklad embargá na niektoré komodity, ktoré predražujú dodávateľské reťazce ako také. Je to spôsobené tým, že tieto veci nie sú avizované vopred, ale dejú sa skokovo, napríklad ako pri situácii s clami, kedy boli najskôr vyhlásené, následne pozastavené a nakoniec nikto nevedel, čo očakávať. Lode čakali v Spojených štátoch, ktoré kvôli nejasnosti toho, či to bude alebo nebude aplikované. Takisto kvôli tomu vytvárali na svojich ďalších rotáciách meškania, pretože ich nebolo možné vyložiť alebo ich vyložili iba v rámci colných skladov, ktoré sa rýchlo preplnili.
Dá sa v súčasnom turbulentnom prostredí ešte vôbec predikovať, čo príde v najbližších mesiacoch, prípadne rokoch?
Predpokladať dnes, čo príde v najbližších mesiacoch, je veľmi ťažké. Aj z dôvodu oddialenia platnosti zavedenia ciel so Spojenými štátmi, pretože logistický reťazec častokrát začína v Ázii, pokračuje cez Európu a v niektorých prípadoch končí v Spojených štátoch. Čiže nie je to len samotné clo a recipročné clá, ktoré sa diskutujú medzi Európou a Spojenými štátmi americkými, ten reťazec je veľmi komplexný a môže sa zásadne meniť. Ale čo očakávame, že sa bude diať v priebehu najbližších mesiacov v rámci námornej prepravy, závisí od toho, aký bude dopyt. Pokiaľ bude nižší, ako je kapacita lodí, ktorá sa mimochodom každý rok zväčšuje, tak to bude znamenať, že lodiarske spoločnosti budú buď pracovať so stratou. Takisto to môže oddialiť alebo výrazne spomaliť rozvoj celkovej infraštruktúry námornej prepravy. Cena, ktorá je momentálne na relatívne nízkych úrovniach, môže buď skokovite narásť v závislosti od dopytu a od toho, čo prinesie táto situácia, alebo aké ďalšie obmedzenia do módu prepráv prídu.
Aký vývoj očakávate v cestnej logistike?
V rámci cestnej logistiky je to trochu viac predikovateľné. Tu sa dlhodobo hovorí o nedostatku vodičov v rámci Európy a v zásade asi minulý rok prvýkrát sa stalo, že už bol výrazný pokles aj v predaji nákladných vozidiel, či už nových ťahačov alebo jazdených nákladných vozidiel, čo neprispieva pozitívne k celkovej kapacite, pretože už teraz je nedostatok vozidiel. Dá sa teda očakávať, že sa budú ceny prepráv zvyšovať a budú sa hľadať nové alternatívne riešenia, ako prepravovať tovar v rámci Európy.
Hovorili sme o výzvach. Akým v súčasnosti podľa Vás čelí slovenský trh?
V niečom sú tie výzvy oveľa zásadnejšie, v niečom možno trochu menej, ale máme veľa výziev, ktoré sú lokálne a neprispievajú k zlepšeniu konkurencieschopnosti Slovenska. Slovensko bolo v rámci strednej a východnej Európy pred dekádou alebo možno pätnástimi rokmi považované za jedného z lídrov. Mali sme mali vytvorené konkurencieschopné prostredie, nakoľko naše trhy sú veľmi podobné a máme rovnaké možnosti, kapacity a schopnosti na produkciu aj podobnú kvalitu práce, ako krajiny povedzme V4. Posledné roky ale vnímame od našich zákazníkov, že Slovensko ťahá za kratší koniec. Nie sme prvou voľbou pre potenciálnych investorov, čo je asi to najzásadnejšie. A príliv zahraničného kapitálu na Slovensko a legislatívne prostredie, ktoré na Slovensku máme v porovnaní s ostatnými krajinami, je omnoho komplexnejšie. A z toho dôvodu sa prvá voľba presunula do do iných krajín.
A súvisí to aj s cenou práce, zavádzaním všetkých transakčných daní a iných poplatkov, ktoré spôsobujú, že investori uprednostňujú ísť do iných krajín, kde je ten legislatívny proces jednoduchší. To znamená, že posledné roky v oveľa väčšej miere zápasíme spolu s našou konkurenciou o tých istých zákazníkov. Tým, že Slovensko je krajinou, ktorá je veľmi závislá na automobilovom priemysle, počas krízy v rokoch 2008 – 2009 to bolo pre nás výhodou, pretože ten luxusný segment, ktorý sa na Slovensku vyrábal, ešte naopak ekonomiku potiahol. V súčasnosti je už pripravený akčný plán najväčších fabrík na Slovensku. Nakoľko 10 % produkcie firiem ako Volkswagen alebo Jaguar smeruje práve na americký trh, nájsť umiestnenie pre 10 % vozidiel na iných trhoch nie je také jednoduché, hlavne kvôli tomu, že v rámci Európy je spotreba nastavená tak, ako to vidíme v posledných možno dvoch-troch rokoch.
Ako vnímajú slovenskí zákazníci zavádzanie nových technológii ako umelá inteligencia alebo automatizácia?
Myslím si, že veľmi pozitívne. Väčšina zákazníkov veľmi dobre reaguje na to, že má možnosť mať prispôsobené prehľady o tom, ako sa vyvíjajú ich prepravy alebo vidieť ďalšie štatistiky prepráv. Na druhej strane, je tu ešte stále časť zákazníkov, ktorá je povedzme viac konzervatívna a uprednostňuje emailovú a inú komunikáciu na to, aby sa dozvedeli o svojej zásielke alebo o možnostiach prepravy takouto formou. Predpokladám však, že v blízkej budúcnosti sa aj my budeme vo väčšej miere presúvať viac do online sveta a tie technológie, ktoré sú v súčasnosti vyvíjané, budeme v krátkej dobe aplikovať a budú neoddeliteľnou súčasťou nielen pre nás, ale aj pre našich zákazníkov.