Ľudia narodení v 80. rokoch alebo skôr ju dobre poznajú. Nákladné autá Avia bolo možné vidieť na každom kroku, na Slovensku aj v Českej republike sa stali legendami.
Ten kto pozná nákladné autá Avia, zrejme pozná aj legendárny vtip o tom, že išlo o najrýchlejšie auto na našich cestách, pretože Avia bola vždy na čele kolóny. V Československu ju poznal zrejme každý. Využívala sa naprieč celou ekonomikou, od rozvozu potravín a tovaru, až po prevoz tekutých látok, ako podvozok pre zdvíhacie plošiny a vlastne asi čokoľvek, čo vám napadne. Výnmkou neboli ani Avie prerobené na karavany a Avia na prevoz ľudí bola snáď na každom družstve a v každom stavebnom podniku.
Avia ako aviatika
Ak sa pamätníkov opýtate, aká farba im prvá príde na um, keď sa povie Avia, zrejme odpovedia: modrá. Tá bola totiž najrozšírenejšia. Avia však nezačala ako výrobca automobilov. Začínala ako opravovňa a výrobňa lietadiel, ktorú v Prahe – Letňanoch založili v roku 1919 leteckí inžinieri Pavel Beneš a Miroslav Hajn. Jej názov bol odvodený od aviatiky, pretože obaja zakladatelia mali blízko k lietaniu.
Popri opravách lietadiel spočiatku podnik vyrábal aj letecké vrtule, potreby pre modelárov alebo realizoval stolárske zákazky. Neskôr prišlo prvé vlastnými silami skonštruované lietadlo, ktoré zaznamenalo úspech. Konštruovanie lietadiel však bol finančne náročný biznis, a tak značku Avia najskôr kúpil domáci investor. Napokon však štát rozhodol, že Avia bude hlavným výrobcom lietadiel pre armádu a tak musel súkromník podnik predať štátu. Avia sa tak dostala pod krídla značky Škoda a presťahovala svoju výrobu do Holešovíc.
Lietadlá pre celý blok
Výroba lietadiel bežala na plné obrátky. Popri československej armáde produkoval podnik lietadlá aj pre ďalšie armády, napríklad poľskú, sovietsku alebo juhoslovanskú. Československá značka zahájila aj výrobu civiliných lietadiel, pričom jej najväčším odberateľom boli, pochopiteľne, Československé aerolínie. V 30. rokoch 19. storočia zažívala Avia zlaté časy, k spomínanej výrobe pribudila navyše výroba lietadiel pre športovú akrobaciu, ktorá bola v tej dobe dokonca súčasťou olympijských hier.
Koniec zlatého veku prišiel s nástupom Druhej svetovej vojny a nacistov. Tí z podniku Avia spravili výrobňu motorov pre nemecké lietadlá. Po vojne výroba lietadiel v závode pokračovala, no v oveľa menšom rozsahu. Vyvíjali sa tu lietadlá a vrtuľníky na báze vojenských strojov, ktoré bojovali vo vojne. K výrobe lietadiel sa ale presunula aj výroba nákladných áut, konkrétne Škody 706 R.
Avia začala vyrábať úžitkové autá
Komunistický režim začal v 60. rokoch hľadať menšie úžitkové vozidlo, ktoré by bolo vhodné na úlohy ako je distribúcia tovaru, ľahké stavebníctvo či mestské služby. Robustné modely, ktoré vyrábala Tatra sa na rozvoz tovaru v mestách nehodili. Avia rozbehla spoločný vývoj so značkou LIAZ, riešenie však režim potreboval rýchlo a spoločný vývoj sa posúval veľmi pomaly. Režim sa napokon rozhodol tento vývoj zastaviť a zakúpiť licenciu na výrobu ľahkých nákladných vozidiel zo zahraničia.
Paradoxne ale nenašli vhodnú licenciu v rámci sovietskeho bloku, kam Československo patrilo. Preto prišlo rozhodnutie zahájiť spoluprácu s francúzskou spoločnosťou Renault-Saviem. V roku 1967 podpísali zmluvu, ktorá odštartovala výrobu modelu Avia A15, postaveného na báze úžitkového modelu SG-2 a Avia A30 na báze SG-4. Model A15 mal nosnosť 1,5 tony, A30 odviezla 3 tony nákladu. Okrem československej Avie však francúzska firma predala rovnakú licenciu aj nemeckej značke MAN a talianskej Alfa Romeo.
To najlepšie, čo sme doma mali
V 60. a 70. rokoch sa s úžitkových áut Avia stali domáce legendy. Aj keď sa autá stále vyrábali pod zakúpenou licenciou, Avia vytvorila vlastné vývojové oddelenie, ktoré sa zaoberalo spätnou väzbou od zákazníkov a snažilo sa zapracovať do vozidiel nové prvky. Odrazilo sa to na modernizácii kolies či novej prístrojovej doske.
Začiatkom 80. rokov sa spustila výroba modernizovaných verzií A21 a A31. Oba modely mali vyššiu maximálnu rýchlosť – A21 85 km/h a A31 95 km/h. Zároveň klesla spotreba paliva. Avia tiež rozbehla spoluprácu s výrobcami z ďalších krajín východného bloku, ako Maďarsko, Juhoslávia či Bulharsko.
S pádom režim začal pád značky
Po revolúcii sa otvoril trh a pre Aviu to znamenalo veľkú výzvu. Zákazníci si mohli kúpiť moderné vozidlá z Nemecka či Talianska a Avia na to musela reagovať. V roku 1990 prišla s verziami A21T a A31T s úsporenjším motorom a modernejším interiérom. Odlivu zákazníkov to ale nezabránilo. Klincom do rakvy legendárnej značky bola kupónová privatizácia, po ktorej prišlo ukončenie výroby.
O Aviu prejavili záujem Renault aj Mercedes. Vedenie si zvolilo nemeckú značku, tá ale tene pred podpisom zmluvy od obchodu odstúpila. Avia sa neskôr dostala pod vlastníctvo kórejskej značky Daewoo a rozbehla sa výroba vozidiel Daewoo Avia. Kórejci chceli upadajúcu slávu Avie zachrániť, investovali do vývoja aj výroby, predstavili modernizoavné modely A60 a A90 s novým podvozkom, motorom, sklopnou kabínou aj modernejším dizajnom.
Sľubný reštart značky Avia nevyšiel
Daewoo však bojovalo s obrovskou zadĺženosťou, ktorá napokon znamenala zastavenie výroby v roku 2004. Po Kórejcoch prišiel ďalší investor, ktorý sa pokúsil značku a jej produkty opäť dostať na trh. Akonáhle sa ale podnik dostal do čiernych čísel, nasledoval predaj indickej automobilke Ashok Leyland.
Indovia mali s Aviou veľké plány, no v roku 2013, kedy výroba klesla na minimum a závod vyrábal v podstate už iba náhradné diely, bolo jasné, že veľkolepý reštart nevyšiel. Poslednou snahou o záchranu značky bola jej kúpa podnikateľom Jaroslavom Strnadom, ktorý vlastní koncern CSG. Strnadove konzorcium plánovalo v spolupráci s partneroom z Britských ostrovov vyrábať elektrické vozidlá, ani z týchto plánov však napokon nič nebolo. Legendárna značka tak už zostala iba súčasťou histórie.